Borovica blatka 'Titus' Pinus uncinata 'Titus'

Podrobný popis

Borovica blatka 'Titus' - kompaktný kultivar borovice blatky, druhu pochádzajúceho z vyšších polôh Pyrenejí a Álp, kde prirodzene rastie na kamenistých svahoch, v chudobných, dobre odvodnených pôdach a v podmienkach s dlhou zimou a silným vetrom. Tento výber je cenený pre pomalý rast, husté rozkonárenie a pravidelný habitus. V dospelosti dosahuje približne 0,8 – 1,2 m výšky a 1 – 1,5 m šírky. Koruna je široko kužeľovitá až pologuľovitá, kompaktná a rovnomerne zavetvená už od bázy. Ihlice vyrastajú vo zväzočkoch po dvoch, sú 4 – 6 cm dlhé, pevné, tmavozelené a mierne lesklé. Vďaka hustému usporiadaniu pôsobí rastlina plným dojmom po celý rok. Staršie exempláre môžu nasadzovať menšie, tmavohnedé šišky s typicky zahnutými šupinami. Kultivar sa uplatňuje ako solitér v menších záhradách, v skalkách, vresoviskách aj moderných kompozíciách, kde vytvára stabilný, vždyzelený prvok s výraznou štruktúrou.

Borovica blatka - unikátna borovica, ktorá sa radí medzi vzácne a ohrozené ihličnany. Vyznačuje sa kompaktne kužeľovitým tvarom, dorastá do výšky okolo 10–20 m. Rast je pomerne pomalý. Je príbuzná s borovicou horskou (kosodrevinou) a borovicou lesnou. Ihlice vyrastajú vo zväzočkoch po dvoch, sú sýtozelenej farby. Vynikne ako solitéra, ale aj v skupinových výsadbách. Vhodná je aj na spevnenie svahov a strání. Využíva sa tiež na tvorbu bonsajov.

Pestovanie: Najlepšie vyfarbenie a hustotu ihlíc majú na plnom slnku, v ľahkom polotieni rastie časť kultivarov stále spoľahlivo, ale koruna býva voľnejšia. Závetrie je výhodné hlavne v zime, kedy kombinácia vetra a slnka podporuje vysychanie ihlíc, v teplých nížinách pomáha mikroklíma s chladnejším podložím a mulčom. Pôda sa osvedčuje priepustná, piesočnatohlinitá až kamenistá, v ťažkých íloch je dôležitá drenáž, zakrpatené formy reagujú citlivo na premokrenie. Odporúčané pH býva približne 4,5 – 6,5, v mnohých záhradných pôdach funguje aj mierne kyslé až slabo neutrálne prostredie. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú od marca do novembra, v teplom období s pravidelnou zálievkou, aby koreňový bal nepresychal, najmä počas prvého leta. Po zakorenení býva odolnosť voči suchu stredná až vysoká, napriek tomu sa pri zakrpatených kultivaroch vypláca rovnomerná vlaha počas dlhých horúčav. Hnojenie je vhodné striedme, na jar menšou dávkou pomaly rozpustného hnojiva pre ihličnany, nadbytok dusíka zvyšuje mäkký prírastok a riziko chorôb. Rez sa obvykle nevyžaduje, pre zahustenie sa niekedy skracujú jarné „sviečky“ v máji až júni. Mulč z kôry stabilizuje vlhkosť aj teplotu pôdy. Pestovanie v nádobe je časté, potrebná je drenážna vrstva, priepustný substrát a zimná ochrana nádoby proti premrznutiu koreňov, pri odmäku sa stráži vlhkosť. Mrazuvzdornosť zakrpatených borovíc býva vysoká, okolo -30 °C, rizikom je skôr zimné vysychanie a premokrenie. Zo škodcov sa môžu objaviť roztočce a vošky pri suchu, z chorôb sypavky a koreňové hniloby v ťažkej pôde. Rozostupy sa volia podľa cieľovej šírky, orientačne 0,8 – 1,5 m pri vankúšovitých formách a širších zakrpatených kultivarov okolo 1,5 – 2,5 m.

Autor: Jana | Revízia: 21. 2. 2026