Borievka poliehavá 'Bonin Isles'

Podrobný popis

Borievka poliehavá 'Bonin Isles' - patrí medzi nízke, plazivé ihličnany pochádzajúce z japonských ostrovov Ogasawara, známych skôr ako Bonin. V prirodzenom prostredí rastie druh Juniperus procumbens na slnečných, kamenistých svahoch a pobrežných skalách, kde vytvára husté porasty odolné vetru aj suchu. Kultivar 'Bonin Isles' bol vyselektovaný pre rovnomerný, kompaktný rast a jemnú textúru ihličia. Tvorí nízky, vankúšovitý ker s výrazne poliehavými vetvami, ktoré môžu pri kontakte s pôdou zakoreňovať a časom vytvárať súvislý vždyzelený koberec. V desiatich rokoch dorastá zhruba 0,2 m na výšku a približne 1,5 m do šírky, v plnej dospelosti obvykle 0,1-0,3 m × 1–2 m. Bočné vetvičky sa mierne dvíhajú a vytvárajú jemne zvlnený povrch. Ihličie je krátke, pichľavé, 6-8 mm dlhé, v hustých chumáčikoch šedozelenej až modrozelenej farby. Rastlina zostáva dekoratívna po celý rok vďaka stále zelenému olistenie. Drobné samčie a samičie šištice sú nenápadné, hlavnú okrasnú hodnotu predstavuje hustota, farba a štruktúra ihličia. V záhradnej kompozícii sa uplatňuje ako pôdopokryvná drevina na svahoch, suchých medziach, vresoviskách, skalkách i na okrajoch záhonov, kde potláča burinu a spevňuje terén. Vďaka prirodzenému, plazivému rastu sa často používa aj na bonsajovú tvorbu a do nádob, odkiaľ môže prepadávať cez okraje.

Borievka poliehavá je nízko rastúci, plazivý ihličnan pochádzajúci zo Severnej Ameriky, ktorý je mimoriadne cenený pre svoju schopnosť rýchlo a husto pokrývať pôdu. V záhradnej architektúre je využívaný predovšetkým ako pôdopokryvná drevina, ktorá vyniká svojou nenáročnosťou, prirodzene krásnym vzhľadom a stálym efektom po celý rok. Tento druh dorastá do výšky obvykle len 15-30 cm, ale do šírky sa rozrastá až 2-3 m. Vetvy sa plazivo rozkladajú po povrchu a často zakoreňujú, čím vzniká hustý, súvislý koberec. Ihlice sú šupinovité, jemné, niekedy aj ihlicovité, sfarbené do modrozelenej, šedozelenej alebo modrostriebornej farby, v závislosti od kultivaru. Na jeseň alebo v zime môžu niektoré prechádzať do purpurových odtieňov. Borievka poliehavá má rád plné slnka a dobre priepustné, skôr suchšie pôdy. Výborne znáša mráz, sucho, vietor aj znečistené ovzdušie, čo z neho robí ideálnu rastlinu nielen pre súkromné ​​záhrady, ale aj mestskú zeleň. Neznáša trvalo zamokrené a ťažké pôdy. Tento druh sa často vysádza na svahy, skalky, oporné múriky, do nádob alebo vresoviská, kde nielen spevňuje pôdu, ale aj esteticky dotvára kompozíciu. Je skvelou voľbou pre tých, ktorí hľadajú dekoratívnu, stálezelenú a bezúdržbovú rastlinu, ktorá zároveň plní aj praktickú funkciu pri ochrane pôdy pred eróziou alebo náhrade trávnika na problematických miestach.

Pestovanie: Odporúča sa plné slnko, prípadne ľahký polotieň. Na slnečnom stanovisku si ker udržuje kompaktný, hustý rast a rovnomerné vyfarbenie ihličia. Najlepšie prospieva v dobre priepustnej, skôr ľahšej až stredne ťažkej pôde, s pH okolo 6,0-7,0. Podstatná je drenáž, pretože borievka neznáša trvalé zamokrenie. Do výsadbovej jamy sa často pridáva piesok alebo štrk, najmä na ťažších pôdach. Vysádzajú sa kontajnerované rastliny od marca do novembra, kedy pôda nemrzne. Na svahoch alebo v plošných výsadbách sa volí spôn približne 60-80 cm, teda zhruba 2-3 rastliny na m². Po výsadbe je vhodná mierna, pravidelná zálievka do doby zakorenenia, neskôr rastliny dobre znášajú dlhšie obdobie sucha. Mrazuvzdornosť dosahuje približne do -23 ° C a preto spoľahlivo prezimuje vo všetkých našich oblastiach. V zime môže ihličie prechodne získať šedavý odtieň, na jar sa farba obnovuje. Údržba je nenáročná, obmedzuje sa na odstránenie suchých či poškodených vetiev a prípadné ľahké tvarovanie. Hlbší rez znášajú borievky dobre, avšak u tohto pôdopokryvného kultivaru býva zbytočný. Mulč z minerálnej drviny alebo kôry znižuje výpar a obmedzuje zaburinenie. Z chorôb sa môžu objaviť hrdzavosti alebo hubové odumieranie vetvičiek, ktorému napomáha prílišná vlhkosť. Prevenciou je vzdušnejšie stanovište, priepustná pôda a pravidelné odstraňovanie napadnutých častí.