Borievka obyčajná 'Goldschatz'

Podrobný popis

Borievka obyčajná 'Goldschatz' - patrí medzi nízke, pomaly rastúce kultivary pôvodného európskeho druhu, ktorý je rozšírený v chladnejších oblastiach Európy a Ázie. Druh bežne osídľuje suchšie stráne, vresoviská a svetlé borovicové lesy, čo vysvetľuje jeho výbornú odolnosť voči vetru, slnku i chudobnejším pôdam. Kultivar 'Goldschatz' sa vyznačuje kompaktným, široko rozprestretým hábitom, v ktorom jednotlivé vetvy vytvárajú nízky, mierne klenutý porast vysoký približne 0,3-0,4 m a široký 1-1,2 m. Ihlice sú ihlicovité, krátke a pichľavé, prevažne do žltkasto zelených tónov. Farba zostáva výrazná po celý rok, najintenzívnejšia býva na jar a pri pestovaní na plnom slnku. Borievka je dvojdomý, jarné kvety sú nenápadné, na samičích rastlinách sa môžu objavovať malé guľovité šištice modravo srienisté farby, ktoré však nie sú určené na jedenie. Ide o čisto okrasný kultivar s dekoratívnou hodnotou v plošných výsadbách. Uplatní sa v skalkách, štrkových záhonoch, suchých svahoch, na okrajoch ihličnatých skupín aj v menších nádobách. Jeho zlatožlté ihličie vytvára príjemný kontrast k tmavozeleným formám borovíc a borievok, dobre ladí so šedolistými trvalkami, ako sú divozely či kavyly a vnáša svetelný akcent do moderných minimalistických výsadieb.

Borievka obyčajná je vždyzelená, pomaly rastúca ihličnan, ktorá patrí medzi naše pôvodné dreviny a je rozšírená takmer po celej Európe. V prírode sa vyskytuje vo forme vzpriamených kríkov, menších stromčekov alebo rozprestretých kríkov, v závislosti od podmienok stanovišťa a konkrétnej variete. Dorastá obvykle do výšky 2 až 5 m, ale existujú aj zakrpatené alebo plazivé formy. Má ihlicovité, pichľavé ihlice dlhé 1-2 cm, často striebristo srienisté, vyrastajúce v trojpočetných praslenách. Typickou ozdobou sú modročierne okrúhle plody - borievky, ktoré dozrievajú až druhým rokom. Vďaka svojej prirodzenej odolnosti a výraznému vzhľadu je obľúbeným prvkom v okrasných aj prírode blízkych výsadbách.

Pestovanie: Preferuje slnečné stanovište, kde sa prejaví najvýraznejšie zlaté sfarbenie výhonov. Ľahké zatienenie znesie, ale farba je menej intenzívna. Stanovište má byť vzdušné, suché až mierne vlhké, bez trvalého zimného zaťaženia mokrým snehom. Pôda dobre priepustná, piesočnato-hlinitá až kamenistá, s reakciou ideálne okolo pH 6-7,5, pričom borievka znáša aj chudobnejšie a ľahko kyslé či mierne zásadité podmienky. Rastliny sa vysádzajú od marca do novembra ako kontajnerované sadenice. V ťažkých pôdach pomôže drenážna vrstva štrku a čiastočné odľahčenie pieskom. Po výsadbe sa udržuje pravidelná zálievka do prekorenenia, neskôr dobre znáša sucho a zálievka je potrebná len pri dlhšie trvajúcich letných horúčavách. Prihnojovanie býva minimálne, spravidla postačí jednorazová jarná dávka hnojiva pre ihličnany s nízkym obsahom dusíka. Povrch pôdy je možné zamulčovať štrkom, ktorý podporuje dobré vyfarbenie ihličia a zabraňuje zaburineniu. Rez nie je nutný, iba sa odstraňujú suché či poškodené vetvy na jar. Mrazuvzdornosť sa bežne pohybuje okolo -28 ° C, vďaka čomu bez problémov prezimuje aj vo vyšších polohách. Na podmáčaných miestach môže trpieť hnilobou koreňov, v príliš hustých výsadbách sa môžu objaviť hubové choroby výhonov. Na vytvorenie pôdopokryvného efektu sa používa zhruba 2-3 rastliny na 1 m², pri výsadbe do skupín s inými drevinami sú vhodné rozostupy okolo 0,8-1 m.

Autor: Jana | Revize: 28.11. 2025