Bongelia - Orostachys spinosus

Podrobný popis

Bongelia - veľmi nenáročná skalnička. Botanicky najčastejšie uvádzaný ako Orostachys spinosa, je sukulentná trvalka z čeľade tučnolistovitých. Ako Cotyledon spinosa ju opísal C. Linné roku 1753, neskôr bola preradená do rodu Orostachys (klasnatka). V prírode rastie na slnečných, veterných stanovištiach od východnej Európy a južného Uralu cez Sibír až po Mongolsko, severnú Čínu a Kóreu, typicky na štrkových náplavoch, skalných výbežkoch a suchých stepiach. Tvorí nízke, vankúšovito nahustené ružice s dvoma typmi listov – zimný púčik býva pevne stiahnutý, letné listy sú dužinaté, sivozelené až striebristo modré a na konci zakončené belavým chrupavkovitým ostňom. Jednotlivá ružica obvykle dorastá do 5–10 cm výšky a 6–10 cm šírky, pri dospelých rastlinách sa v lete objavuje hustý klas drobných kvetov, najčastejšie krémovo bielych až svetložltých, na stonke vysokej 15–30 cm. Ružice sú monokarpické a po nasadení súkvetia postupne odumierajú, porast však pokračuje dcérskymi ružicami, takže výsadba pôsobí stabilne aj po rokoch. V kompozícii sa uplatní medzi kameňmi, v korytách a na suchých okrajoch záhonov, kde jemná geometria ružíc doplní skalnice (skalné ruže), rozchodníky, skalkové taričky, lomikamene alebo nízke kostravy. Kvety vyhľadávajú drobné opeľovače, ale hlavnou ozdobou zostáva štruktúra listov.

Pestovanie: Rastlina má rada plné slnko a záveterné miesto, kde sa v zime nehromadí voda a topenie rýchlo odteká. Najdôležitejšia je veľmi priepustná pôda s vysokým podielom štrku alebo hrubého piesku, pri kamenistých záhonoch pomáha aj povrchový štrkový obsyp, v nádobách sa uplatní drenážna vrstva. pH sa drží okolo neutrálnej reakcie a substrát má byť skôr chudobný. Zálievka býva potrebná len po výsadbe a pri dlhom letnom suchu, ružice si vodu ukladajú do listov, premokrenie však vedie k hnilobám, najmä v zime. Hnojenie sa obvykle obmedzuje na ľahkú dávku na jar, príliš výživná pôda podporuje mäkký rast na úkor kompaktného tvaru a odnožovania. Rez sa nevykonáva, po odkvitnutí sa len odstráni zaschnutý kvetný klas, prípadne zvyšky odumretej ružice. Výsadba prebieha od marca do októbra, kvitnutie sa objavuje najčastejšie od júna do augusta pri starších ružiciach. Mrazuvzdornosť sa pri suchej zime pohybuje približne medzi -20 až -30 °C, v nádobách je rastlina citlivejšia na premrznutie aj dlhodobú zimnú vlhkosť, preto sa využíva prístrešok proti dažďu alebo zimovanie na chránenom, chladnom mieste. Z chorôb sa objavujú hlavne hniloby, zo škodcov výnimočne vošky na kvetnej stonke. Rozmnožovanie je jednoduché oddelením odnoží od jari do konca leta. Odporúčaný spon v ploche je 15–20 cm, čo zodpovedá približne 25–44 rastlinám na m².

Autor: Nikol | Revízia: 3. 2. 2026