Blyskáč jarný - Ficaria verna

Podrobný popis

Blyskáč jarný - európska jarná geofytická trvalka z čeľade iskerníkovitých, prirodzene rastúca na vlhkých lúkach, v lužných lesoch a na brehoch vôd. V slovenskej krajine sa objavuje od nížin po podhorí, často tam, kde je na jar dosť vlahy av lete sa porast uzatvára tieňom korún. Z drobných hľúz vytvára od konca zimy prízemné ružice lesklých, srdcovitých listov s dlhým stopkam, obvykle 3–8 cm širokých, a tvoria nízke koberce vysoké 5–15 cm. V marci až apríli vyrastajú jednotlivé kvety s 8-12 okvetnými lístkami, spravidla 2-3 cm v priemere, v čisto žltom tóne s typickým voskovým leskom. V čase, keď je v záhrade málo nektáru, býva navštevovaný včelami, skorými muchami i chrobákmi. Po odkvitnutí sa počas mája zaťahuje a na stanovišti zostáva len podzemná časť, takže v tienistom záhone pôsobí ako jarná vrstva, nad ktorou môžu neskôr prevziať rolu bohyšky, paprade, čechravy alebo dlžichy. V prírodne ladených kompozíciách sa dobre dopĺňa so snežienkami, bandankami a dymnivkami, kde vytvára súvislú žltú „prízemnú svetlinu“. Rastlinné pletivo obsahuje typické dráždivé látky iskerníkovitých, preto je nevhodná na požitie a pri manipulácii s porastom sa môže u citlivej pokožky prejaviť podráždenie. Vďaka množeniu hľúzkami a niekedy aj pacibuľkami v úžľabí listov vie rýchlo zaplniť voľnú pôdu a na malých plochách môže byť potrebné jej šírenie usmerňovať.

Pestovanie: Najlepšie prospieva v polotieni až svetlom tieni, kde je pôda trvalo čerstvá až vlhká, humózna a nevysychá. Vyhovuje pH približne 6,0–7,5 a znáša aj ťažšie hlinité pôdy, pokiaľ nie sú dlhodobo zhutnené. Rastliny sa vysádzajú od marca do októbra, obvykle 12–16 ks na m² pri rozostupoch 20–25 cm, pri cieli rýchleho zapojenia aj hustejšie. Zálievka sa uplatní hlavne po výsadbe av suchom predjarí, neskôr porast využíva zimnú vlahu a po zatiahnutí už vodu nevyžaduje. Prihnojenie preosiatym kompostom na jeseň alebo v predjarí podporí hustotu listov, minerálne hnojenie sa obvykle nevyžaduje. Rozmnožovanie a zmladenie prebieha delením hľúzok po zatiahnutí alebo veľmi skoro na jar ešte pred rašením listov. V nádobe sa pestuje skôr ako sezónny jarný efekt, nádoba sa ponecháva vo vlhku a po zatiahnutí sa substrát len ​​mierne udržuje vlhký. Mrazuvzdornosť vyzretých porastov sa v praxi udáva okolo -23 °C, v holomrazoch bez snehu pomôže ľahký listový mulč. Choroby bývajú vzácne, v premokrenom a málo vetranom stanovisku sa môže objaviť pleseň šedá alebo múčnatka, mladé listy môžu byť poškodzované slimáky.

Autor: Kristýna | Revízia: 26.01. 2026