Bergénia tučnolistá - Bergenia cordifolia

Podrobný popis

Bergénia tučnolistá - oddenkatá trvalka z čeľade lomikameňovitých, pôvodom z chladnejších oblastí Sibíri a priľahlej strednej Ázie. V prírode rastie na lesných okrajoch, v riedkych krovinách aj na kamenistých svahoch, kde je pôda po daždi vlhká, ale rýchlo odvodnená. Tvoria husté ružice kožovitých, okrúhle až srdcovito tvarovaných listov dlhých zhruba 15–20 cm. Olistenie zostáva cez zimu, na jeseň av zime sa často vyfarbuje do bronzových až červenofialových tónov, takže záhon nepôsobí prázdne ani mimo sezóny. V apríli a máji vyrastajú nad listami pevné stvoly vysoké obvykle 30–40 cm s hustými latami drobných zvončekových kvetov v ružovej farbe. Po odkvitnutí sa tvoria kapsuly so semenami, v záhrade však dominuje hlavne štruktúra listov. Listy sa používajú aj do aranžmánov av tradičnom bylinkárstve sa sušené listy niektorých bergénií využívali do čajových zmesí vďaka vyššiemu obsahu trieslovín, bez zdravotných tvrdení. V kompozícii sa bergénia dobre prepája s hosťami, papradiami, čemericami, dlhmi alebo zimozeleň, v prirodzenejších výsadbách aj s okrasnými trávami. Dospelý trs dorastá približne 30–40 cm na výšku a 40–50 cm do šírky, rozrastá sa pomaly pomocou plazivého podzemku a vytvára súvislé vankúše vhodné aj na obruby.

Pestovanie: Preferuje polstín až tieň pod riedkymi korunami, v chladnejších polohách SR prospieva aj na slnku, pokiaľ pôda nevysychá do prachu. Najlepšie vyhovuje humózna, stredne vlhká a dobre priepustná zemina, dlhodobé zamokrenie môže viesť k hnilobám podzemkov. Odporúčané pH je približne 6,0–7,5, rastlina však znáša aj širšie rozmedzie, pokiaľ je pôda štrukturálna. Výsadba kontajnerovaných rastlín býva vhodná od marca do októbra, najlepšie na jar alebo na začiatku jesene. Po výsadbe je dôležitá pravidelnejšia zálievka, po zakorenení zvláda aj kratšie suchšie obdobie, najmä v polotieni. Hnojenie býva striedme, obvykle postačí jarná vrstva kompostu a ľahký mulč, ktorý udržuje rovnomernú vlhkosť. Rez sa obmedzuje na odstránenie poškodených listov na konci zimy a odstrihnutie odkvitnutých stvolov. Mrazuvzdornosť vyzretých trsov sa v našich podmienkach pohybuje približne do -30 °C, skoro rašiace kvetné stvoly môžu poškodiť neskoré mrazy. Rozostupy sa volia 35–40 cm, do pôdopokryvnej výsadby sa počíta približne 7 rastlín na m². Zo škodcov sa občas objavujú slimáci a plzáci, v ťažkých a premokrených pôdach hubové hniloby. V nádobe sa uplatní v širšom kvetináči s drenážnou vrstvou, kde udrží tvar aj bez častého presádzania, a dobre vyzerá aj pri kameňoch alebo na okrajoch ciest.

Autor: Nikol | Revízia: 19.1. 2026