Banánovník habešský 'Maurelii' Ensete ventricosum 'Maurelii'

Podrobný popis

Banánovník habešský 'Maurelii' - okrasný kultivar východoafrického druhu pochádzajúceho z Etiópie až Angoly. Samotný druh rastie v horských lesoch, roklinách aj na vlhších stanovištiach v nadmorských výškach približne 800–2400 mav Etiópii má aj dlhú úžitkovú tradíciu. Kultivar 'Maurelii' sa pestuje na sfarbenie listov, nie na zber. Vytvára pevný, nesukujúci pseudokmeň z prekrývajúcich sa listových báz, takže pôsobí architektonicky čistejšie ako mnohé banánovníky rodu Musa. Nové listy pučia gaštanovo až vínovo červené, neskôr prechádzajú do zmesi olivovo zelenej, purpurovej a červenej, rub býva tmavo červený a listové pošvy červeno tónované. V tropických oblastiach môže dorásť 5,5-6 m, v nádobe av podmienkach strednej Európy obvykle 2-3 m, pri veľmi dobrej sezóne okolo 3,5 m, do šírky spravidla 1,5-2 m. Listy mávajú 1–2 m dĺžky, pri silných rastlinách aj viac. Kvety sú biele, skryté medzi tmavočervenými listeňmi, objavujú sa v lete len u starších a silných rastlín, v českej klíme skôr vzácne. Plody sú suché a na záhradné využitie bez významu. Kultivar sa uplatní ako solitéra v exoticky ladenej kompozícii, pri terase, pri jazierku, vo dvore chránenom múrom alebo v rozmernom kontajneri, kde dobre kontrastuje s dosnami, okrasnými trávami, ricínom, dlhmi s tmavým listom či svetlo kvitnúcimi.

Pestovanie: V podmienkach SR sa odporúča plné slnko až ľahký polotieň, vždy teplé a záveterné stanovište, pretože vietor ľahko trhá listy. Pôda býva najvhodnejšia hlbšia, humózna, výživná a dobre priepustná, trvalo mierne vlhká, s drenážou a reakciou približne pH 6,0–7,5. V nádobe sa osvedčuje vzdušný substrát s podielom kompostu. Od apríla do augusta rastlina rastie rýchlo a potrebuje pravidelnú zálievku aj prihnojovanie, medzi jednotlivými dávkami vody však nemá stáť v trvale podmáčanom substráte. Výsadba alebo letnenie von sa v českej klíme načasováva po odznení neskorých mrazov, najčastejšie od polovice mája do septembra či začiatku októbra. Kultivar nie je mrazuvzdorný. Listy poškodzuje už teplota okolo 0 °C a na bezpečné prezimovanie sa odporúča svetlý bezmrazý priestor približne pri 5–12 °C, prípadne suché a chladné uloženie skrátenej rastliny nad 5 °C. Na voľnom stanovisku v SR neprezimuje. Rez sa obmedzuje na odstraňovanie poškodených listov. Presádzanie znáša horšie ako mnohé rody Musa, preto býva praktickejšie pestovanie v trvalej väčšej nádobe. Choroby nebývajú časté, pri prezimovaní pod sklom sa môžu objaviť roztočce, vošky, červce a štítenky, pri premokrení antraknóza alebo vädnutie. Pre jednu dospelú rastlinu sa ponecháva aspoň 1,5 – 2 m priestoru, asi 1 kus na 2 – 4 m².

Autor: Nikol | Revízia: 8.4. 2026