Azalka 'Tunis'
Kód: 35530 4781 Zvoľte variant.png?63cfc931)
.png?63cfc961)
.png?63cfc981)
.png?63cfc9a0)
Podrobný popis
Azalka 'Tunis' - opadavý ker stredného vzrastu, ktorý v dospelosti dosahuje výšku približne 50–150 cm a šírku okolo 100 cm. Jej kvety rozkvitajú od druhej polovice mája do júna. Sú lievikovité, veľké, široko otvorené s výraznou sýtou kombináciou lososovo-červenej až marhuľovo-červenej farby. Konce okvetných plátkov sú nápadne zvlnené. Listy sú eliptické až oválne, stredne zelené, poloopadavé. Mrazuvzdornosť je vysoká, dosahuje približne do –25 °C. V tuhších zimách môže dôjsť k opadu listov.Jednotlivé časti rastliny obsahujú toxické látky, ktoré pri požití môžu byť nebezpečné pre ľudí aj zvieratá. Je pre záhradu zaujímavá predovšetkým ako drevinový dekoratívny ker, ktorý v jarných mesiacoch prináša výraznú farbu a štruktúru. Dobre sa hodí ako solitérny prvok v zmiešanom záhone, do polotienistých kútov záhrady alebo do nádob. Uplatní sa tiež v skupinových výsadbách s ďalšími kyslomilnými rastlinami.
Patrí do rovnakej skupiny ako o oveľa väčšie Rododendrony. Na rozdiel od nich, sú azalky menšie (aj keď nájdu sa aj väčší jedinci) , a niektoré kultivary na jeseň čiastočne alebo úplne opadávajú. Zatiaľ čo rododendrony majú kvety skôr v tvare zvončeka, kvety azalky pripomínajú tvarom lievik. Pre tých, ktorí nemajú príliš veľa miesta sú úplne ideálne azalky japonské, ktoré sa skôr než do výšky rozrastajú do šírky. Väčšina azaliek preferuje čiastočné slnko, či polotieň (priame slnko môže spôsobiť úpal, príliš málo svetla zase spôsobuje vyťahovanie vetiev a kvetov). Kvitnú od mája do júna – odkvitnuté kvety opatrne vylamujeme, aby ďalej ker nevyčerpávali.
Pestovanie: Najlepšie prospieva na plnom slnku až v ľahkom polotieni, na chránenom mieste bez studených prievanov a mrazových kotlín. Pôda má byť humózna, kyprá, dobre priepustná, trvale mierne vlhká a kyslá v rozmedzí pH približne 4,5–6,0, s prídavkom rašeliny, listovky či ihličnatého hrabanky. Rastliny sa vysádzajú plytko, s krčkom v úrovni okolitého terénu, do jamiek obohatených rašelinou a špeciálnym substrátom pre azalky a rododendrony. Doba výsadby je vhodná od marca do mája alebo od septembra do októbra, pri nádobových rastlinách aj v chladnejších letných mesiacoch pri zabezpečení dostatočnej zálievky. Zálievka má udržiavať substrát vlhký, nie rozbahnený, v období tvorby pukov koncom júna je dôležité nevysušenie koreňového balu. Hnojenie prebieha mierne, raz až dvakrát ročne hnojivom pre azalky a rododendrony, najlepšie na jar a po odkvitnutí. Odroda je hodnotená ako plne mrazuvzdorná, s toleranciou približne do -23 až -25 °C, v našich záhradách obvykle dobre prezimuje aj v drsnejších polohách pri dostatočnom mulči z kôry alebo listovky. Rez nie je nutný, po odkvitnutí sa iba odstraňujú odkvitnuté kvetenstvá a prípadne slabé či poškodené výhony. Pri dlhšom suchu alebo na nevhodnom stanovišti môže byť azalka citlivejšia na hubové choroby, múčnatku alebo napadnutie škodcami, ako je lalokonosec či voška, preto je vhodný pravidelný mulč, rovnomerná vlhkosť a sledovanie zdravotného stavu kríka. Optimálny spon na voľnú výsadbu je približne 1,5 m medzi kríkmi, pri hustejších skupinách sa používa zhruba 1 rastlina na 1–1,5 m².
Autor: Lucie | Revízia: 8.12. 2025
Buďte prvý, kto napíše príspevok k tejto položke.
