Azalka 'St. Lem'

Podrobný popis

Azalka 'St. Lem' - atraktívna veľkokvetá azalka z poľského šľachtenia, odvodená z hybridov Rhododendron occidentale a R. mollis. Názov pripomína spisovateľa Stanisława Lema a podčiarkuje poľský pôvod kultivaru. V našich podmienkach vytvára stredne veľký ker vysoký asi 1,3-1,5 m a podobne široký, s nepravidelným, mierne pologuľovitým hábitom. Listy sú podlhovasto eliptické, stredne zelené a výrazne žilkované, na jeseň sa sfarbujú do žltých až oranžových tónov, takže ker zostáva nápadný aj po odkvitnutí. V druhej polovici mája, niekedy až na začiatku júna, sa otvárajú veľké, široko lievikovité kvety s priemerom okolo 7–8 cm, zoskupené do guľovitých kvetenstiev po viacerých kusoch. Puky sú tmavo oranžová, po rozvinutí prevláda teplá žltá farba s oranžovou škvrnou na hornom plátku a ľahko zvlnenými okrajmi korunných lístkov, kvety príjemne vonia. Azalka 'St. Lem' sa uplatní ako solitéra vo vstupných partiách záhrady, vo vresoviskových kompozíciách aj v zmiešaných skupinách s ďalšími azalkami a rododendrony, jemné kvety zároveň lákajú opeľovače. Rovnako ako ostatné rododendrony obsahuje toxické látky a nie je určená na konzumáciu, čo je vhodné zohľadniť pri výsadbe v záhradách s deťmi či domácimi zvieratami.

Patrí do rovnakej skupiny ako oveľa väčšie rododendrony. Na rozdiel od nich sú azalky menšie (hoci sa dajú nájsť aj väčšie exempláre) a niektoré kultivary na jeseň čiastočne alebo úplne opúšťajú listy. Kým kvety rododendronov majú skôr zvonovitý tvar, kvety azaliek pripomínajú lievik. Pre tých, ktorí nemajú veľa miesta, sú ideálne japonské azalky, ktoré rastú skôr do šírky ako do výšky. Väčšina azaliek uprednostňuje čiastočné slnko alebo polotieň (priame slnko môže spôsobiť úpal, príliš málo svetla môže spôsobiť vyťahovanie konárov a kvetov). Kvitnú od mája do júna - kvety opatrne odlamujte, aby ďalej nevyčerpávali krík.

Pestovanie: Rastlina najlepšie prospieva v polotieni, kde je chránená pred prudkým letným slnkom a zimným vysušujúcim vetrom. Pôda má byť kyslá s pH 4,5-5,5, humózna a dobre priepustná, aby bol koreňový systém rovnomerne zásobený vlahou, ale zároveň nedochádzalo k premokreniu. Pri výsadbe je vhodné zapracovať rašelinu alebo špecializovaný vresoviskový substrát, ktorý udrží stabilnú vlhkosť a zlepší vzdušnosť pôdy. Povrch je možné zakryť mulčom z jemnej borky alebo listovky, čím sa obmedzia výkyvy teplôt a vysychanie. Zálievka má byť pravidelná, najmä v období zakoreňovania a počas suchých týždňov. Vhodná je mäkká voda, ktorá nenarúša kyslosť pôdy. Prihnojovanie sa vykonáva hnojivami určenými pre rododendrony, a to v jarnom období, kedy rastlina aktívne rastie. Rez nebýva nutný, pretože rastlina udržuje kompaktný tvar prirodzene, po odkvitnutí je však možné odstrániť zaschnuté kvety, čo podporí tvorbu púčikov na budúci rok. Mrazuvzdornosť dosahuje približne -20 ° C, mladé rastliny znášajú zimu lepšie pri ľahkom zakrytí čečinou. Choroby sa objavujú hlavne pri dlhodobom zamokrení alebo v ťažkej, nepriepustnej pôde, preto je dôležitá kvalitná drenáž. Na vytvorenie nízkeho porastu sa používa 5-7 rastlín na m². Výsadba je možná od marca do októbra, kvitnutie prebieha v máji.

Autor: Nikol | Revízia: 24.11.2025

Viac na: Návod na pestovanie rododendronov