Azalka japonská 'Wombat'

Podrobný popis

Japonská azalka 'Wombat' - zakrpatený kultivar skupiny Azalea japonica, ktorý vznikol šľachtením v severozápadnej Európe s využitím genetického základu druhov pochádzajúcich z Japonska a okolitých oblastí. Typický je veľmi nízky, vankúšovitý vzrast, vďaka ktorému sa kultivar uplatňuje najmä v alpináriách a vresoviskách. Ker v dospelosti dosahuje výšku približne 0,3 – 0,4 ma šírku okolo 0,5 – 0,6 m. Vetvy sú krátke, husto vetvené, niekedy ľahko vystúpavé, inokedy takmer priľahlé k povrchu. Listy sú drobné, eliptické, tmavo zelené, kožovité, na spodnej strane jemne ochlpené. V zime sa farbí do bronzova, pričom veľká časť olistenie na kríku zostáva. Kvitnutie prebieha obvykle od polovice mája do začiatku júna. Kvety sú lievikovité, široké okolo 3–4 cm, v odtieňoch ružovofialovej až purpurovo ružovej, často s ľahko tmavším stredom. Vytvárajú menšie súkvetia na koncoch výhonov a pri plnom kvete zakrývajú väčšinu listov. Vôňa je slabá, kvety napriek tomu navštevujú včelí opeľovači. Celá rastlina je jedovatá pri požití. Vo výsadbách sa 'Wombat' kombinuje s vresmi, zakrpatenými ihličnanmi a ďalšími kyslomilnými drevinami.

Azalka patrí do rovnakej skupiny ako o oveľa väčšie Rododendrony. Na rozdiel od nich, sú azalky menšie (aj keď nájdu sa aj väčší jedinci) , a niektoré kultivary na jeseň čiastočne alebo úplne opadávajú. Zatiaľ čo rododendrony majú kvety skôr v tvare zvončeka, kvety azalky pripomínajú tvarom lievik. Pre tých, ktorí nemajú príliš veľa miesta sú úplne ideálne azalky japonské, ktoré sa skôr než do výšky rozrastajú do šírky. Väčšina azaliek preferuje čiastočné slnko, či polotieň (priame slnko môže spôsobiť úpal, príliš málo svetla zase spôsobuje vyťahovanie vetiev a kvetov). Kvitnú od mája do júna – odkvitnuté kvety opatrne vylamujeme, aby ďalej ker nevyčerpávali.

Pestovanie: Rastlina najlepšie prospieva v polotieni, kde je chránená pred prudkým letným slnkom a zimným vysušujúcim vetrom. Pôda má byť kyslá s pH 4,5-5,5, humózna a dobre priepustná, aby bol koreňový systém rovnomerne zásobený vlahou, ale zároveň nedochádzalo k premokreniu. Pri výsadbe je vhodné zapracovať rašelinu alebo špecializovaný vresoviskový substrát, ktorý udrží stabilnú vlhkosť a zlepší vzdušnosť pôdy. Povrch je možné zakryť mulčom z jemnej borky alebo listovky, čím sa obmedzia výkyvy teplôt a vysychanie. Zálievka má byť pravidelná, najmä v období zakoreňovania a počas suchých týždňov. Vhodná je mäkká voda, ktorá nenarúša kyslosť pôdy. Prihnojovanie sa vykonáva hnojivami určenými pre rododendrony, a to v jarnom období, kedy rastlina aktívne rastie. Rez nebýva nutný, pretože rastlina udržuje kompaktný tvar prirodzene, po odkvitnutí je však možné odstrániť zaschnuté kvety, čo podporí tvorbu púčikov na budúci rok. Mrazuvzdornosť dosahuje približne -20 ° C, mladé rastliny znášajú zimu lepšie pri ľahkom zakrytí čečinou. Choroby sa objavujú hlavne pri dlhodobom zamokrení alebo v ťažkej, nepriepustnej pôde, preto je dôležitá kvalitná drenáž. Na vytvorenie nízkeho porastu sa používa 5-7 rastlín na m². Výsadba je možná od marca do októbra, kvitnutie prebieha v máji.

Autor: Kristína| Revízia: 10.12. 2025

Viac na: Návod na pestovanie rododendronov