Azalka 'Golden Lights'

Podrobný popis

Azalka 'Golden Lights' - opadavý kultivar zo série Northern Lights, vyšľachtený na Minnesotskej univerzite v rámci programu zameraného na mimoriadnu mrazuvzdornosť kvetných púčikov. Ide o hybrid odvodený okrem iného z Rhododendron atlanticum a záhradných exbury azaliek, uvedený do sortimentu v 70.–80. rokoch 20. storočia. Ker rastie stredne rýchlo, vytvára hustejší, mierne klenutý až široko vázovitý habitus av záhradných podmienkach obvykle dosahuje 1,3–1,7 m výšky a šírky. Listy sú opadavé, eliptické až obvajcovité, svetlo až stredne zelené, na jeseň sa farbia do žltých, oranžových a miestami červených odtieňov. Kvitnutie prebieha najčastejšie v máji, niekedy zasahuje do začiatku júna. Z tmavo oranžových pukov sa otvárajú široko lievikovité kvety zlatisto žltej, maslovo žltej až ľahko lososovej farby, niekedy s jemným ružovým prelivom, zoskupené po 10 a viac v hustých kvetenstvách. Kvety intenzívne vonia a lákajú včely a motýle. Celkový dojem je teplý, jemný a vhodne dopĺňa tmavozelené ihličnany alebo vždyzelené rododendrony. Rastlina obsahuje toxické glykozidy, nehodí sa preto do jedlých výsadieb ani k pastve zvierat.

Azalka patrí do rovnakej skupiny ako o oveľa väčšie Rododendrony. Na rozdiel od nich, sú azalky menšie (aj keď nájdu sa aj väčší jedinci) , a niektoré kultivary na jeseň čiastočne alebo úplne opadávajú. Zatiaľ čo rododendrony majú kvety skôr v tvare zvončeka, kvety azalky pripomínajú tvarom lievik. Pre tých, ktorí nemajú príliš veľa miesta sú úplne ideálne azalky japonské, ktoré sa skôr než do výšky rozrastajú do šírky. Väčšina azaliek preferuje čiastočné slnko, či polotieň (priame slnko môže spôsobiť úpal, príliš málo svetla zase spôsobuje vyťahovanie vetiev a kvetov). Kvitnú od mája do júna – odkvitnuté kvety opatrne vylamujeme, aby ďalej ker nevyčerpávali.

Pestovanie: Rastlina najlepšie prospieva v polotieni, kde je chránená pred prudkým letným slnkom a zimným vysušujúcim vetrom. Pôda má byť kyslá s pH 4,5-5,5, humózna a dobre priepustná, aby bol koreňový systém rovnomerne zásobený vlahou, ale zároveň nedochádzalo k premokreniu. Pri výsadbe je vhodné zapracovať rašelinu alebo špecializovaný vresoviskový substrát, ktorý udrží stabilnú vlhkosť a zlepší vzdušnosť pôdy. Povrch je možné zakryť mulčom z jemnej borky alebo listovky, čím sa obmedzia výkyvy teplôt a vysychanie. Zálievka má byť pravidelná, najmä v období zakoreňovania a počas suchých týždňov. Vhodná je mäkká voda, ktorá nenarúša kyslosť pôdy. Prihnojovanie sa vykonáva hnojivami určenými pre rododendrony, a to v jarnom období, kedy rastlina aktívne rastie. Rez nebýva nutný, pretože rastlina udržuje kompaktný tvar prirodzene, po odkvitnutí je však možné odstrániť zaschnuté kvety, čo podporí tvorbu púčikov na budúci rok. Mrazuvzdornosť dosahuje približne -20 ° C, mladé rastliny znášajú zimu lepšie pri ľahkom zakrytí čečinou. Choroby sa objavujú hlavne pri dlhodobom zamokrení alebo v ťažkej, nepriepustnej pôde, preto je dôležitá kvalitná drenáž. Na vytvorenie nízkeho porastu sa používa 5-7 rastlín na m². Výsadba je možná od marca do októbra, kvitnutie prebieha v máji.

Autor: Kristína| Revízia: 09.12. 2025

Viac na: Návod na pestovanie rododendronov