Azalka 'Glowing Embers'

Podrobný popis

Azalea 'Glowing Embers' - poloopadavý kompaktný krík, ktorý vznikol v Anglicku krížením niekoľkých druhov opadavých azaliek s dôrazom na veľké kvety, výraznú vôňu a dobrú mrazuvzdornosť. V podmienkach českých záhrad tvorí stredne vysoký ker obvykle 1,3-1,5 m vysoký a podobne široký, v priaznivom prostredí môže dorásť až k 1,8 m. Rast je vzpriamený až mierne rozkladitý, s husto vetvenými výhonkami. Eliptické, mäkké listy pučia v medených až bronzových odtieňoch, v lete sú stredne zelené a na jeseň sa sfarbujú do žltej, oranžovej i červenej, takže ker zostáva dekoratívny aj po odkvitnutí. Od konca mája do polovice júna vytvára guľovitá kvetenstvo zložená z väčšieho počtu lievikovitých kvetov s priemerom okolo 6–8 cm. Kvety sa rozvíjajú z tmavších oranžovočervených pukov do sýto oranžových tónov so zlatistými odleskami na plátkoch. Okraje korunných lístkov bývajú ľahko zvlnené až nariasené, uprostred kontrastujú dlhé žlté až svetlo oranžové tyčinky. Vôňa je príjemná, stredne výrazná a najlepšie vyniká v teplých dňoch, preto ker pôsobí efektne aj v blízkosti terasy alebo záhradnej cesty. Rovnako ako ostatné azalky je celá rastlina pri požití jedovatá pre človeka aj domáce zvieratá a slúži výhradne ako okrasná drevina. V záhradných kompozíciách sa 'Glowing Embers' uplatní ako solitéra vo vresoviskovom či inom záhone, v menších skupinách s ďalšími azalkami a rododendrony alebo v kombinácii s kalinami, nižšími ihličnanmi a okrasnými trávami. Vďaka kompaktnejšiemu rastu je vhodná aj do väčších nádob na chránených miestach.

Patrí do rovnakej skupiny ako oveľa väčšie rododendrony. Na rozdiel od nich sú azalky menšie (hoci sa dajú nájsť aj väčšie exempláre) a niektoré kultivary na jeseň čiastočne alebo úplne opúšťajú listy. Kým kvety rododendronov majú skôr zvonovitý tvar, kvety azaliek pripomínajú lievik. Pre tých, ktorí nemajú veľa miesta, sú ideálne japonské azalky, ktoré rastú skôr do šírky ako do výšky. Väčšina azaliek uprednostňuje čiastočné slnko alebo polotieň (priame slnko môže spôsobiť úpal, príliš málo svetla môže spôsobiť vyťahovanie konárov a kvetov). Kvitnú od mája do júna - kvety opatrne odlamujte, aby ďalej nevyčerpávali krík.

Pestovanie: Rastlina najlepšie prospieva v polotieni, kde je chránená pred prudkým letným slnkom a zimným vysušujúcim vetrom. Pôda má byť kyslá s pH 4,5-5,5, humózna a dobre priepustná, aby bol koreňový systém rovnomerne zásobený vlahou, ale zároveň nedochádzalo k premokreniu. Pri výsadbe je vhodné zapracovať rašelinu alebo špecializovaný vresoviskový substrát, ktorý udrží stabilnú vlhkosť a zlepší vzdušnosť pôdy. Povrch je možné zakryť mulčom z jemnej borky alebo listovky, čím sa obmedzia výkyvy teplôt a vysychanie. Zálievka má byť pravidelná, najmä v období zakoreňovania a počas suchých týždňov. Vhodná je mäkká voda, ktorá nenarúša kyslosť pôdy. Prihnojovanie sa vykonáva hnojivami určenými pre rododendrony, a to v jarnom období, kedy rastlina aktívne rastie. Rez nebýva nutný, pretože rastlina udržuje kompaktný tvar prirodzene, po odkvitnutí je však možné odstrániť zaschnuté kvety, čo podporí tvorbu púčikov na budúci rok. Mrazuvzdornosť dosahuje približne -20 ° C, mladé rastliny znášajú zimu lepšie pri ľahkom zakrytí čečinou. Choroby sa objavujú hlavne pri dlhodobom zamokrení alebo v ťažkej, nepriepustnej pôde, preto je dôležitá kvalitná drenáž. Na vytvorenie nízkeho porastu sa používa 5-7 rastlín na m². Výsadba je možná od marca do októbra, kvitnutie prebieha v máji.

Autor: Nikol | Revízia: 24.11.2025

Viac na: Návod na pestovanie rododendronov