Azalka 'Gibraltar'

Podrobný popis

Azalka 'Gibraltar' - opadavý kompaktný krík, pomerne rýchlo a vzpriamene rastúci. Ide o Exbury hybrid vyšľachtený v Anglicku a uvedený do sortimentu okolo roku 1947, spojený so šľachtiteľskou tradíciou rodiny de Rothschild v záhradách Exbury. V záhradných podmienkach SR vytvára stredne vysoký ker obvykle 1,3 – 1,8 m vysoký a 1,3 – 1,8 m široký, so vzpriameným až mierne rozkladitým hábitom. Výhony sú v mladosti zelené až hnedasté, neskôr drevnaté. Listy sú eliptické, mäkké, v priebehu vegetácie stredne zelené, na jeseň prechádzajú do odtieňov žltej, oranžovej až červenej, takže ker pôsobí zaujímavo aj po odkvitnutí. Od polovice mája do polovice júna nesie husté guľovité trsy tvorené zhruba 10–12 lievikovitými kvetmi s priemerom asi 6–8 cm, ktoré sa otvárajú z tmavších, často červenkastých pukov. Korunné plátky sú sýto oranžové, niekedy s medeným nádychom, so zriasenými okrajmi a nápadnými žltými tyčinkami uprostred. Vôňa je príjemná, skôr jemne až stredne výrazná a láka čmeliakov aj ďalšie opeľovače. Rovnako ako iné rododendrony je rastlina pri požití jedovatá pre človeka aj domáce zvieratá, využitie je preto výhradne okrasné. V kompozícii sa 'Gibraltár' uplatní ako výrazná solitéra vo vresoviskovom záhone, v kombinácii so stálezelenými rododendrony či kalinami, alebo v skupinovej výsadbe, kde vytvára silný farebný akcent v čase kvetu aj na jeseň.

Patrí do rovnakej skupiny ako oveľa väčšie rododendrony. Na rozdiel od nich sú azalky menšie (hoci sa dajú nájsť aj väčšie exempláre) a niektoré kultivary na jeseň čiastočne alebo úplne opúšťajú listy. Kým kvety rododendronov majú skôr zvonovitý tvar, kvety azaliek pripomínajú lievik. Pre tých, ktorí nemajú veľa miesta, sú ideálne japonské azalky, ktoré rastú skôr do šírky ako do výšky. Väčšina azaliek uprednostňuje čiastočné slnko alebo polotieň (priame slnko môže spôsobiť úpal, príliš málo svetla môže spôsobiť vyťahovanie konárov a kvetov). Kvitnú od mája do júna - kvety opatrne odlamujte, aby ďalej nevyčerpávali krík.

Pestovanie: Rastlina najlepšie prospieva v polotieni, kde je chránená pred prudkým letným slnkom a zimným vysušujúcim vetrom. Pôda má byť kyslá s pH 4,5-5,5, humózna a dobre priepustná, aby bol koreňový systém rovnomerne zásobený vlahou, ale zároveň nedochádzalo k premokreniu. Pri výsadbe je vhodné zapracovať rašelinu alebo špecializovaný vresoviskový substrát, ktorý udrží stabilnú vlhkosť a zlepší vzdušnosť pôdy. Povrch je možné zakryť mulčom z jemnej borky alebo listovky, čím sa obmedzia výkyvy teplôt a vysychanie. Zálievka má byť pravidelná, najmä v období zakoreňovania a počas suchých týždňov. Vhodná je mäkká voda, ktorá nenarúša kyslosť pôdy. Prihnojovanie sa vykonáva hnojivami určenými pre rododendrony, a to v jarnom období, kedy rastlina aktívne rastie. Rez nebýva nutný, pretože rastlina udržuje kompaktný tvar prirodzene, po odkvitnutí je však možné odstrániť zaschnuté kvety, čo podporí tvorbu púčikov na budúci rok. Mrazuvzdornosť dosahuje približne -20 ° C, mladé rastliny znášajú zimu lepšie pri ľahkom zakrytí čečinou. Choroby sa objavujú hlavne pri dlhodobom zamokrení alebo v ťažkej, nepriepustnej pôde, preto je dôležitá kvalitná drenáž. Na vytvorenie nízkeho porastu sa používa 5-7 rastlín na m². Výsadba je možná od marca do októbra, kvitnutie prebieha v máji.

Autor: Nikol | Revízia: 24.11.2025

 Viac na: Návod na pestovanie rododendronov