Azalka 'Feuerwerk'

Podrobný popis

Azalka 'Feuerwerk' - poloopadavý kultivar z radu KnapHill, ktorý v dospelosti obvykle dorastá do výšky okolo 1,5 ma šírky približne 1,2 – 1,5 m. Jeho kvety sa objavujú od polovice mája do júna, majú lievikovitý tvar a výraznú farbu v odtieňoch ohnivej červenooranžovej, niekedy s jemným prelivom. Kvety bývajú pomerne veľké, dosahujú priemer cca7–8cm a sú len ľahko aromatické. Listy sú striedavé, podlhovasto oválne. Na jar av lete sú sýto zelené, na jeseň sa môžu sfarbiť do odtieňov oranžovej a červenej, čo pridáva kríkom dekoratívny jesenný výraz.Pokiaľ je zima tuhá, potom opadajú. Tento kultivar je mrazuvzdorný, odolnosť siaha až do cca -30 ° C a viac, čo ho robí vhodným pre pestovanie aj v okrajových oblastiach. Má vzpriamený, husto vetvený rast a vďaka svojmu kompaktnému tvaru je vhodná aj do menších záhrad, nádob alebo ako súčasť skupinových výsadieb. Kvôli výraznému kvitnutiu a atraktívnemu jesennému sfarbeniu je cenená ako solitéra či dekoratívny ker v okrasných výsadbách, často v kombinácii s ďalšími vresoviskovými rastlinami či ihličnanmi, kde jej sýte kvety vznikajú výrazným kontrastom k tmavšej zeleni.

Patrí do rovnakej skupiny ako o oveľa väčšie Rododendrony. Na rozdiel od nich, sú azalky menšie (aj keď nájdu sa aj väčší jedinci) , a niektoré kultivary na jeseň čiastočne alebo úplne opadávajú. Zatiaľ čo rododendrony majú kvety skôr v tvare zvončeka, kvety azalky pripomínajú tvarom lievik. Pre tých, ktorí nemajú príliš veľa miesta sú úplne ideálne azalky japonské, ktoré sa skôr než do výšky rozrastajú do šírky. Väčšina azaliek preferuje čiastočné slnko, či polotieň (priame slnko môže spôsobiť úpal, príliš málo svetla zase spôsobuje vyťahovanie vetiev a kvetov). Kvitnú od mája do júna – odkvitnuté kvety opatrne vylamujeme, aby ďalej ker nevyčerpávali.

Pestovanie: Najlepšie prospieva na plnom slnku až v ľahkom polotieni, na chránenom mieste bez studených prievanov a mrazových kotlín. Pôda má byť humózna, kyprá, dobre priepustná, trvale mierne vlhká a kyslá v rozmedzí pH približne 4,5–6,0, s prídavkom rašeliny, listovky či ihličnatého hrabanky. Rastliny sa vysádzajú plytko, s krčkom v úrovni okolitého terénu, do jamiek obohatených rašelinou a špeciálnym substrátom pre azalky a rododendrony. Doba výsadby je vhodná od marca do mája alebo od septembra do októbra, pri nádobových rastlinách aj v chladnejších letných mesiacoch pri zabezpečení dostatočnej zálievky. Zálievka má udržiavať substrát vlhký, nie rozbahnený, v období tvorby pukov koncom júna je dôležité nevysušenie koreňového balu. Hnojenie prebieha mierne, raz až dvakrát ročne hnojivom pre azalky a rododendrony, najlepšie na jar a po odkvitnutí. Sú plne mrazuvzdorné, s toleranciou približne do -23 až -25 °C, v našich záhradách obvykle dobre prezimujú aj v drsnejších polohách pri dostatočnom mulči z kôry alebo listovky. Rez nie je nutný, po odkvitnutí sa iba odstraňujú odkvitnuté kvetenstvá a prípadne slabé či poškodené výhony. Pri dlhšom suchu alebo na nevhodnom stanovišti môže byť azalka citlivejšia na hubové choroby, múčnatku alebo napadnutie škodcami, ako je lalokonosec či voška, ​​preto je vhodný pravidelný mulč, rovnomerná vlhkosť a sledovanie zdravotného stavu kríka. Optimálny spon na voľnú výsadbu je približne 1,5 m medzi kríkmi, pri hustejších skupinách sa používa zhruba 1 rastlina na 1–1,5 m².

Autor: Lucie | Revízia: 8.12. 2025

Viac na: Návod na pestovanie rododendronov