Azalka 'Western Lights'

Podrobný popis

Azalka 'Western Lights' - opadavý záhradný kultivar, patriaci do série Northern Lights, vyšľachtenej na Minnesotskej univerzite so zameraním na odolnosť kvetných púčikov voči hlbokým mrazom. Ide o hybrid odvodený z vysoko odolných severoamerických druhov a z kultivaru 'Orchid Lights', ktorého polyploidná forma dáva silnejšie olistenie a väčšie kvety. Krík rastie stredne rýchlo a vytvára kompaktný, spočiatku skôr vzpriamený, neskôr ľahko klenutý habitus. V našich podmienkach záhrad dosahuje obvykle 1–1,5 m výšky aj šírky. Listy sú opadavé, úzko eliptické až eliptické, stredne zelené, s mierne lesklým povrchom. Na jeseň sa farbí do červených až vínových odtieňov, čo zvyšuje dekoratívnosť aj po odkvitnutí. Kvitnutie býva neskoro jarné, od konca mája do júna. V guľovitých až mierne uvoľnených kvetenstvách sa objavujú lievikovité až úzko lievikovité kvety, vo vnútri ružové až ružovofialové s tmavším škvrnením na hornom laloku, zvonku svetlo ružové. Kvety majú jemne zvlnené okraje a vytvárajú vzdušný dojem. Vôňa je stredne výrazná, sladká a dobre vnímateľná v bezveterných dňoch. Kultivar je cenný pre kombináciu atraktívneho kvitnutia, jesenného sfarbenia a odolnosti kvetných púčikov i dreva voči nízkym teplotám. Uplatňuje sa ako solitéra aj v skupinách azaliek, vo vresoviskách, v kombinácii so stálezelenými rododendrony alebo kalmiami.

Azalka patrí do rovnakej skupiny ako o oveľa väčšie Rododendrony. Na rozdiel od nich, sú azalky menšie (aj keď nájdu sa aj väčší jedinci) , a niektoré kultivary na jeseň čiastočne alebo úplne opadávajú. Zatiaľ čo rododendrony majú kvety skôr v tvare zvončeka, kvety azalky pripomínajú tvarom lievik. Pre tých, ktorí nemajú príliš veľa miesta sú úplne ideálne azalky japonské, ktoré sa skôr než do výšky rozrastajú do šírky. Väčšina azaliek preferuje čiastočné slnko, či polotieň (priame slnko môže spôsobiť úpal, príliš málo svetla zase spôsobuje vyťahovanie vetiev a kvetov). Kvitnú od mája do júna – odkvitnuté kvety opatrne vylamujeme, aby ďalej ker nevyčerpávali.

Pestovanie: Rastlina najlepšie prospieva v polotieni, kde je chránená pred prudkým letným slnkom a zimným vysušujúcim vetrom. Pôda má byť kyslá s pH 4,5-5,5, humózna a dobre priepustná, aby bol koreňový systém rovnomerne zásobený vlahou, ale zároveň nedochádzalo k premokreniu. Pri výsadbe je vhodné zapracovať rašelinu alebo špecializovaný vresoviskový substrát, ktorý udrží stabilnú vlhkosť a zlepší vzdušnosť pôdy. Povrch je možné zakryť mulčom z jemnej borky alebo listovky, čím sa obmedzia výkyvy teplôt a vysychanie. Zálievka má byť pravidelná, najmä v období zakoreňovania a počas suchých týždňov. Vhodná je mäkká voda, ktorá nenarúša kyslosť pôdy. Prihnojovanie sa vykonáva hnojivami určenými pre rododendrony, a to v jarnom období, kedy rastlina aktívne rastie. Rez nebýva nutný, pretože rastlina udržuje kompaktný tvar prirodzene, po odkvitnutí je však možné odstrániť zaschnuté kvety, čo podporí tvorbu púčikov na budúci rok. Mrazuvzdornosť dosahuje približne -20 ° C, mladé rastliny znášajú zimu lepšie pri ľahkom zakrytí čečinou. Choroby sa objavujú hlavne pri dlhodobom zamokrení alebo v ťažkej, nepriepustnej pôde, preto je dôležitá kvalitná drenáž. Na vytvorenie nízkeho porastu sa používa 5-7 rastlín na m². Výsadba je možná od marca do októbra, kvitnutie prebieha v máji.

Autor: Kristína| Revízia: 10.12. 2025

Viac na: Návod na pestovanie rododendronov