Azalka 'Northern Hi-Lights'

Podrobný popis

Azalka 'Northern Hi-Lights' - opadavý kultivar z radu Northern Lights, vyšľachtený na Minnesotskej univerzite a uvedený do sortimentu v roku 1994. Patrí medzi veľkokveté azalky knap-hillského typu, ktoré boli krížené s cieľom dosiahnuť mimoriadnu odolnosť kvetných púčikov voči mrazu. V našich podmienkach záhrad rastie skôr stredne pomaly až stredne rýchlo a obvykle dosahuje 1,2 – 1,5 m výšky a 1,2 – 1,5 m šírky. Habitus je vzpriamený až mierne rozkladitý, s viacerými kostrovými výhonkami od bázy. Listy sú opadavé, eliptické až obvajcovité, stredne zelené, dĺžky okolo 5–7 cm. Na jeseň sa sfarbujú do intenzívnych odtieňov burgundskej červene a vínova, čím predlžujú okrasný efekt kríka. Kvitnutie prebieha od polovice mája do začiatku júna. V guľovitých kvetenstvách sa po 7–10 kusoch objavujú široko lievikovité kvety, zvonku často ľahko ružovkasté, vo vnútri smotanovo bielej až svetlo žltej s výraznou zlatožltou kresbou na hornom plátku. Vôňa je sladká, pomerne intenzívna a dobre vnímateľná v bezveterných dňoch. Kvety sú obľúbené u opeľovačov, najmä včiel. Kultivar sa uplatňuje ako solitéra, vo vresoviskách, v skupinách azaliek aj v zmiešaných výsadbách s ihličnanmi a stálezelenými rododendrony. Ako všetky azalky obsahuje toxické látky, nevysadzuje sa preto do blízkosti jedlých záhonov.

Azalka patrí do rovnakej skupiny ako o oveľa väčšie Rododendrony. Na rozdiel od nich, sú azalky menšie (aj keď nájdu sa aj väčší jedinci) , a niektoré kultivary na jeseň čiastočne alebo úplne opadávajú. Zatiaľ čo rododendrony majú kvety skôr v tvare zvončeka, kvety azalky pripomínajú tvarom lievik. Pre tých, ktorí nemajú príliš veľa miesta sú úplne ideálne azalky japonské, ktoré sa skôr než do výšky rozrastajú do šírky. Väčšina azaliek preferuje čiastočné slnko, či polotieň (priame slnko môže spôsobiť úpal, príliš málo svetla zase spôsobuje vyťahovanie vetiev a kvetov). Kvitnú od mája do júna – odkvitnuté kvety opatrne vylamujeme, aby ďalej ker nevyčerpávali.

Pestovanie: Rastlina najlepšie prospieva v polotieni, kde je chránená pred prudkým letným slnkom a zimným vysušujúcim vetrom. Pôda má byť kyslá s pH 4,5-5,5, humózna a dobre priepustná, aby bol koreňový systém rovnomerne zásobený vlahou, ale zároveň nedochádzalo k premokreniu. Pri výsadbe je vhodné zapracovať rašelinu alebo špecializovaný vresoviskový substrát, ktorý udrží stabilnú vlhkosť a zlepší vzdušnosť pôdy. Povrch je možné zakryť mulčom z jemnej borky alebo listovky, čím sa obmedzia výkyvy teplôt a vysychanie. Zálievka má byť pravidelná, najmä v období zakoreňovania a počas suchých týždňov. Vhodná je mäkká voda, ktorá nenarúša kyslosť pôdy. Prihnojovanie sa vykonáva hnojivami určenými pre rododendrony, a to v jarnom období, kedy rastlina aktívne rastie. Rez nebýva nutný, pretože rastlina udržuje kompaktný tvar prirodzene, po odkvitnutí je však možné odstrániť zaschnuté kvety, čo podporí tvorbu púčikov na budúci rok. Mrazuvzdornosť dosahuje približne -20 ° C, mladé rastliny znášajú zimu lepšie pri ľahkom zakrytí čečinou. Choroby sa objavujú hlavne pri dlhodobom zamokrení alebo v ťažkej, nepriepustnej pôde, preto je dôležitá kvalitná drenáž. Na vytvorenie nízkeho porastu sa používa 5-7 rastlín na m². Výsadba je možná od marca do októbra, kvitnutie prebieha v máji.

Autor: Kristína| Revízia: 09.12. 2025

Viac na: Návod na pestovanie rododendronov