Azalka 'Jolie Madame'

Podrobný popis

Azalka 'Jolie Madame' - patrí medzi opadavé veľkokveté azalky zo skupiny Knap Hill Exbury. Táto skupina vznikla v Anglicku krížením niekoľkých druhov opadavých azaliek s cieľom získať kríky s veľkými kvetmi, dobrou mrazuvzdornosťou a výrazným jesenným vyfarbením. V našich podmienkach vytvára stredne vysoký ker obvykle 1,5-2 m vysoký a podobne široký, s prevažne vzpriameným, neskôr mierne rozkladitým a prirodzene zaobleným hábitom. Výhony sú v mladosti zelené až hnedasté a postupne drevnaté. Listy sú eliptické, mäkké, pri rašení často nesú medený až bronzový nádych, v priebehu leta sú stredne zelené a na jeseň sa sfarbujú do odtieňov žltej, oranžovej až červenkastej, takže ker zostáva zaujímavý aj po odkvitnutí. Od konca mája do júna sa na koncoch výhonov objavujú guľovité kvetenstvá zložené z lievikovitých kvetov s priemerom približne 6–8 cm. Puky bývajú sýto ružové až ružovo červené, pri rozkvete kvety prechádzajú do jasne ružových až ružovo červených tónov so žltou škvrnou na hornom laloku. Kvety jemne vonia, najmä v teplejších dňoch, a poskytujú nektár čmeliakom a ďalším opeľovačom. Rovnako ako ostatné rododendrony obsahuje aj táto azalka v pletivách toxické látky, preto nie je určená na jedenie ani na liečebné využitie a slúži výhradne ako okrasná drevina. V záhradnej kompozícii sa uplatní ako solitéra vo vresoviskovom alebo inom záhone, v skupinách s ďalšími azalkami Exbury a Knap Hill, so stálezelenými rododendrony, kalinami alebo nižšími ihličnanmi. Dobre pôsobí aj v kombinácii s okrasnými trávami, ktoré podčiarknu jemnú štruktúru kvetov aj jesenné farby listov.

Patrí do rovnakej skupiny ako oveľa väčšie rododendrony. Na rozdiel od nich sú azalky menšie (hoci sa dajú nájsť aj väčšie exempláre) a niektoré kultivary na jeseň čiastočne alebo úplne opúšťajú listy. Kým kvety rododendronov majú skôr zvonovitý tvar, kvety azaliek pripomínajú lievik. Pre tých, ktorí nemajú veľa miesta, sú ideálne japonské azalky, ktoré rastú skôr do šírky ako do výšky. Väčšina azaliek uprednostňuje čiastočné slnko alebo polotieň (priame slnko môže spôsobiť úpal, príliš málo svetla môže spôsobiť vyťahovanie konárov a kvetov). Kvitnú od mája do júna - kvety opatrne odlamujte, aby ďalej nevyčerpávali krík.

Pestovanie: Najlepšie prospieva na plnom slnku až v ľahkom polotieni, na chránenom mieste bez studených prievanov a mrazových kotlín. Pôda má byť humózna, kyprá, dobre priepustná, trvale mierne vlhká a kyslá v rozmedzí pH približne 4,5–6,0, s prídavkom rašeliny, listovky či ihličnatého hrabanky. Rastliny sa vysádzajú plytko, s krčkom v úrovni okolitého terénu, do jamiek obohatených rašelinou a špeciálnym substrátom pre azalky a rododendrony. Doba výsadby je vhodná od marca do mája alebo od septembra do októbra, pri nádobových rastlinách aj v chladnejších letných mesiacoch pri zabezpečení dostatočnej zálievky. Zálievka má udržiavať substrát vlhký, nie rozbahnený, v období tvorby pukov koncom júna je dôležité nevysušenie koreňového balu. Hnojenie prebieha mierne, raz až dvakrát ročne hnojivom pre azalky a rododendrony, najlepšie na jar a po odkvitnutí. Kultivar je hodnotený ako plne mrazuvzdorný, s toleranciou približne do -23 až -25 °C, v našich záhradách obvykle dobre prezimuje aj v drsnejších polohách pri dostatočnom mulči z kôry alebo listovky. Rez nie je nutný, po odkvitnutí sa iba odstraňujú odkvitnuté kvetenstvá a prípadne slabé či poškodené výhony. Pri dlhšom suchu alebo na nevhodnom stanovišti môže byť azalka citlivejšia na hubové choroby, múčnatku alebo napadnutie škodcami, ako je lalokonosec či voška, ​​preto je vhodný pravidelný mulč, rovnomerná vlhkosť a sledovanie zdravotného stavu kríka. Optimálny spon na voľnú výsadbu je približne 1,5 m medzi kríkmi, pri hustejších skupinách sa používa zhruba 1 rastlina na 1–1,5 m².

Autor: Nikol | Revízia: 24.11.2025