Azalka 'Jolie Madame'

Podrobný popis

Azalka 'Jolie Madame' - patrí medzi opadavé veľkokveté azalky zo skupiny Knap Hill Exbury. Táto skupina vznikla v Anglicku krížením niekoľkých druhov opadavých azaliek s cieľom získať kríky s veľkými kvetmi, dobrou mrazuvzdornosťou a výrazným jesenným vyfarbením. V našich podmienkach vytvára stredne vysoký ker obvykle 1,5-2 m vysoký a podobne široký, s prevažne vzpriameným, neskôr mierne rozkladitým a prirodzene zaobleným hábitom. Výhony sú v mladosti zelené až hnedasté a postupne drevnaté. Listy sú eliptické, mäkké, pri rašení často nesú medený až bronzový nádych, v priebehu leta sú stredne zelené a na jeseň sa sfarbujú do odtieňov žltej, oranžovej až červenkastej, takže ker zostáva zaujímavý aj po odkvitnutí. Od konca mája do júna sa na koncoch výhonov objavujú guľovité kvetenstvá zložené z lievikovitých kvetov s priemerom približne 6–8 cm. Puky bývajú sýto ružové až ružovo červené, pri rozkvete kvety prechádzajú do jasne ružových až ružovo červených tónov so žltou škvrnou na hornom laloku. Kvety jemne vonia, najmä v teplejších dňoch, a poskytujú nektár čmeliakom a ďalším opeľovačom. Rovnako ako ostatné rododendrony obsahuje aj táto azalka v pletivách toxické látky, preto nie je určená na jedenie ani na liečebné využitie a slúži výhradne ako okrasná drevina. V záhradnej kompozícii sa uplatní ako solitéra vo vresoviskovom alebo inom záhone, v skupinách s ďalšími azalkami Exbury a Knap Hill, so stálezelenými rododendrony, kalinami alebo nižšími ihličnanmi. Dobre pôsobí aj v kombinácii s okrasnými trávami, ktoré podčiarknu jemnú štruktúru kvetov aj jesenné farby listov.

Patrí do rovnakej skupiny ako oveľa väčšie rododendrony. Na rozdiel od nich sú azalky menšie (hoci sa dajú nájsť aj väčšie exempláre) a niektoré kultivary na jeseň čiastočne alebo úplne opúšťajú listy. Kým kvety rododendronov majú skôr zvonovitý tvar, kvety azaliek pripomínajú lievik. Pre tých, ktorí nemajú veľa miesta, sú ideálne japonské azalky, ktoré rastú skôr do šírky ako do výšky. Väčšina azaliek uprednostňuje čiastočné slnko alebo polotieň (priame slnko môže spôsobiť úpal, príliš málo svetla môže spôsobiť vyťahovanie konárov a kvetov). Kvitnú od mája do júna - kvety opatrne odlamujte, aby ďalej nevyčerpávali krík.

Pestovanie: Rastlina najlepšie prospieva v polotieni, kde je chránená pred prudkým letným slnkom a zimným vysušujúcim vetrom. Pôda má byť kyslá s pH 4,5-5,5, humózna a dobre priepustná, aby bol koreňový systém rovnomerne zásobený vlahou, ale zároveň nedochádzalo k premokreniu. Pri výsadbe je vhodné zapracovať rašelinu alebo špecializovaný vresoviskový substrát, ktorý udrží stabilnú vlhkosť a zlepší vzdušnosť pôdy. Povrch je možné zakryť mulčom z jemnej borky alebo listovky, čím sa obmedzia výkyvy teplôt a vysychanie. Zálievka má byť pravidelná, najmä v období zakoreňovania a počas suchých týždňov. Vhodná je mäkká voda, ktorá nenarúša kyslosť pôdy. Prihnojovanie sa vykonáva hnojivami určenými pre rododendrony, a to v jarnom období, kedy rastlina aktívne rastie. Rez nebýva nutný, pretože rastlina udržuje kompaktný tvar prirodzene, po odkvitnutí je však možné odstrániť zaschnuté kvety, čo podporí tvorbu púčikov na budúci rok. Mrazuvzdornosť dosahuje približne -20 ° C, mladé rastliny znášajú zimu lepšie pri ľahkom zakrytí čečinou. Choroby sa objavujú hlavne pri dlhodobom zamokrení alebo v ťažkej, nepriepustnej pôde, preto je dôležitá kvalitná drenáž. Na vytvorenie nízkeho porastu sa používa 5-7 rastlín na m². Výsadba je možná od marca do októbra, kvitnutie prebieha v máji.

Autor: Nikol | Revízia: 24.11.2025

Viac na: Návod na pestovanie rododendronov