Aukuba japonská 'Sulphurea Marginata' Aucuba japonica 'Picturata'

Podrobný popis

Aukuba japonská 'Sulphurea Marginata' - stálozelený ker z čeľade garyovitých, pôvodom z podrastu vlhkých lesov východnej Ázie. Do európskych záhrad sa dostala v roku 1783 a dodnes patrí k najspoľahlivejším drevinám do polotieňa a tieňa. Kultivar 'Sulphurea Marginata', často uvádzaný aj ako Aucuba sulphurea 'Marginata', vytvára hustý, zaoblený ker a v slovenských záhradách dorastá zvyčajne do 1,5 – 2 m × 1,5 – 2 m. Rast býva pomalý až stredný, okolo 20 – 25 cm za rok. Listy sú kožovité, veľmi lesklé, až 20 cm dlhé a približne 10 cm široké, s jemne pílovitým okrajom. Stred listu zostáva stredne zelený, okraje prechádzajú do svetlozelenej až krémovo žltej, miestami v nepravidelnom mramorovaní, takže ker rozjasňuje aj tmavšie kúty počas zimy. V apríli až máji sa objavujú drobné purpurové kvety. Rastliny bývajú dvojdomé, preto sa na samičích jedincoch tvoria oválne, jasne červené bobule od septembra len vtedy, ak v okolí kvitne samčia aukuba alebo obojpohlavný kultivar 'Rozannie'. Plody sú okrasné a nejedlé. V záhrade sa uplatní ako solitér pri severných stenách, v podsadbách pod drevinami aj ako nízky živý plot, kde ladí s bohyškami, papraďami či rododendronmi.

Pestovanie: Najlepšie prospieva v polotieni až plnom tieni, na slnku môže dochádzať k černaniu či spáleniu listov, najmä v zime a predjarí pri kombinácii slnka a mrazu. Pôda vyhovuje humózna, výživná, rovnomerne vlhká, ale priepustná, s odporúčaným pH približne 5,5 – 7,2, na ťažkých a zamokrených pôdach sa zvyšuje riziko poškodenia koreňov. Výsadba sa v SR vykonáva najčastejšie na jar od marca do mája alebo na jeseň v septembri a októbri. Zálievka je dôležitá v prvých dvoch sezónach, po zakorenení ker zvláda aj suchší tieň. Hnojenie kompostom alebo pomaly rozpustným hnojivom na jar podporuje hustotu olistenia. Rez sa obmedzuje na jarný priesek a skrátenie výhonkov po zime, rastlina dobre obrašuje aj zo staršieho dreva. Pestovanie v nádobe je možné v chránenom kúte s pravidelnou zálievkou a drenážou. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín sa v našich podmienkach pohybuje približne okolo −23 až −24 °C, mladé kríky ocenia zimný kryt a stanovište bez zimného slnka. Plody aj listy sú pri požití mierne jedovaté, preto je vhodná zvýšená opatrnosť pri deťoch. Pre živý plot sa rastliny vysádzajú približne 0,8 – 1,2 m od seba podľa cieľovej hustoty. Vhodné je mulčovanie kôrou, ktoré stabilizuje vlhkosť a obmedzí výkyvy teplôt pri koreňoch. V zime počas bezmrazových období prospieva mierna zálievka. Z chorôb sa môže opäť objaviť škvrnitosť listov a pri dlhodobom premokrení hniloba koreňov, zo škodcov majú význam vošky a puklice. Veterné, vysychavé polohy zhoršujú zimný vzhľad listov, preto je výhodné závetrie.

Autor: Nikol | Revízia: 17. 2. 2026