Astra Andersonova - Aster andersonii

Podrobný popis

Astra Andersonova - pôvabná a menej známa okrasná trvalka pochádzajúca zo Severnej Ameriky, cenená pre svoj prirodzený vzhľad, jemné kvety a neskoro letné až jesenné kvitnutie. Hodí sa najmä do prírodne ladených a lúčnych výsadieb, kde pôsobí veľmi nenútene. Rastie ako stredne vysoká, voľne trsnatá trvalka, obvykle 50 až 80 cm vysoká, s mierne rozkladitým, ale vzdušným hábitom. Lodyhy sú tenšie, pružné, často vetvené v hornej časti. Listy sú kopijovité až úzko eliptické, stredne zelené, jemnejšie ako pri mnohých záhradných hviezdniciach a vytvárajú ľahký, prirodzený dojem. Kvety sa objavujú od augusta do októbra. Sú menšie, hviezdicovité, so svetlofialovými až lila jazykovitými kvetmi a žltým stredom, ktorý sa s postupom kvitnutia môže sfarbovať do teplejších tónov. Kvety sú usporiadané v riedkych, vetvených kvetenstvách a pôsobia veľmi jemne a prirodzene. Sú významným zdrojom nektáru pre včely a ďalšie opeľovače v neskorej časti sezóny. Je plne mrazuvzdorná a všeobecne netrpí chorobami ani mrvím toľko ako niektoré iné hviezdnice. Uplatní sa v prírodných a lúčnych výsadbách, v trvalkových záhonoch, na okraji kríkových skupín aj v zmiešaných porastoch s okrasnými trávami. Veľmi pekne sa kombinuje s rozchodníkmi, strapatkami, šalviami a ďalšími neskoro kvitnúcimi trvalkami.

Pestovanie: Vyžaduje plné slnko, kde najbohatšie kvitne a udržuje kompaktný tvar. Znesie aj ľahší polotieň, ale v ňom kvitne menej. Vyhovuje jej ľahšia, veľmi dobre priepustná, skôr suchšia pôda, ideálne hlinitopiesčitá alebo kamenistá, s pH neutrálnym až mierne zásaditým (6,5–8,0). Neznáša ťažké, ílovité a trvalo zamokrené pôdy. Štrkový mulč je veľmi vhodný. Zálievka má byť minimálna. Po zakorenení je rastlina výrazne suchomilná a zalieva sa iba pri dlhodobom extrémnom suchu. Premokrenie je najčastejšou príčinou neúspechu. Hnojenie nie je potrebné; prehnojenie dusíkom vedie k bujnému rastu listov a horšej stabilite stoniek. Je veľmi dobre mrazuvzdorná, bežne do -30 ° C, a bez problémov prezimuje v stredoeurópskych podmienkach. Je vysoko odolná voči chorobám, vrátane múčnatok, ktoré často napáda iné hviezdnice. Rez nie je nutný. Po odkvitnutí je možné odstrániť odkvitnuté kvetenstvo alebo ponechať suché stonky cez zimu a zrezať ich až na jar. Na udržanie vitality sa odporúča delenie trsov každé 3–5 rokov.

Autor: Kamila | Revízia: 9. 1. 2026