Ásimina trojlaločná 'Sweet Alice' Asimina triloba 'Sweet Alice'

Podrobný popis

Ásimina trojlaločná 'Sweet Alice' - severoamerický ovocný strom prirodzene rastúci v podrastu listnatých lesov a na vlhších stanovištiach pozdĺž potokov. Odroda 'Sweet Alice' patrí medzi historické výbery, bola vybraná vo Západnej Virgínii v 30. rokoch 20. storočia a do pestovania sa rozšírila vďaka veľkým, sladkým plodom. Rast býva kompaktnejší ako u niektorých novších odrôd, v dospelosti sa očakáva približne 3,5 – 4,5 m výšky a 3 – 4 m šírky. Na jar, obvykle v apríli až máji, sa objavujú miskovité kvety tmavo purpurovo hnedej farby s priemerom okolo 4–5 cm, často ešte pred plným vyrašením listov. Listy sú veľké, eliptické, v lete zelené a na jeseň žltnú. Plody dozrievajú v septembri až začiatkom októbra, šupka je žltozelená, dužina oranžovo žltá, krémová, sladká a výrazne aromatická. Bežná hmotnosť plodu sa pohybuje okolo 200 – 350 g podľa stanovišťa. V kuchyni sa uplatnia v krémoch, zmrzline, do ovocných pohárov aj do koláčov, semená a šupka sa odstraňujú. Zrelé plody rýchlo mäknú, preto sa zberajú postupne a spracovávajú skoro po zbere, v chlade vydržia len niekoľko dní. Dužina prirodzene obsahuje cukry, vlákninu a minerálne látky, často sa uvádza aj podiel vitamínu C, hodnoty sa však líšia podľa zrelosti. Do plodnosti prichádza 3. – 4. rokom.

Pestovanie: Vyžaduje teplú mikroklímu, plnú slnka a závetrie, kde netrpia studeným vetrom a neskorými mrazíkmi. Mladé rastliny v našich podmienkach lepšie znášajú prvé 2–3 roky ľahký polotieň, pretože jarné slnko a vietor môžu vysušovať listy aj koreňový bal. Vhodné je chránené stanovište pri stene alebo v závetrí kríkov, s mulčom pre stabilnú pôdnu vlhkosť a teplotu. Pôda má byť hlbšia, humózna a živná, rovnomerne vlhká, ale dobre priepustná, v ťažkých íloch sa uplatní drenáž. Odporúčané pH je mierne kyslé až neutrálne, približne 5,5-7,0. Výsadba sa vykonáva najčastejšie na jar (marec – máj) alebo na začiatku jesene (september – október). Zálievka je kľúčová po výsadbe av období sucha, druh je skôr citlivý na prísušku, premokrenie však zvyšuje riziko hniloby koreňov. V prvých sezónach sa osvedčuje pravidelná kontrola vlahy, pretože jemnejšie korene u mladých rastlín reagujú na prísušok rýchlejšie ako u vyzretých stromov. Hnojenie býva striedme, na jar kompost alebo vyvážené ovocinárske hnojivo. Rez sa obmedzuje na výchovné tvarovanie a presvetlenie koruny. Mulč z lístia či štiepky stabilizuje vlahu av zime chráni korene, pri mladých výsadbách je vhodná vyššia vrstva a ochrana kmienka proti okusu. Kvitnutie nastáva obvykle koncom apríla až v máji, zber podľa odrody a polohy septembra – október, plody sa zbierajú pri zmäknutí. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín sa uvádza zhruba -25°C, mladé výsadby ocenia prvé 1–2 zimy silnejší mulč a stanovište bez zimného zamokrenia. Pre spoľahlivé opelenie sa osvedčuje výsadba dvoch odlišných odrôd, rozostupy medzi stromami sú približne 3–4 m. Pestovanie v nádobe je možné len v hlbokom kontajneri, s priepustným substrátom a zálievkou bez státia vody, v zime pomáha izolácia nádoby a závetria, aby koreňový bal nepremrzal. Choroby a škodcovia bývajú skôr okrajové, občas sa objavujú vošky, poškodenie listov vetrom alebo okusom zverí a slabá násada pri chladnej jari. Pri slabej aktivite opeľovačov je možné zvýšiť úrodu ručným prenosom peľu medzi dvoma odrodami jemným štetcom.

Autor: Kristýna | Revize: 11.02. 2026