Akebia trojpočetná

Podrobný popis

Akebia trojpočetná - popínavá drevina z východnej Ázie, kde tvorí prirodzenú súčasť okrajov lesov, krovín a svetlejších strání. V záhradách strednej Európy sa chová ako silne rastúca liana, ktorá pri vhodnej opore dorastá 5-8 m výšky a podľa priestoru 2-4 m šírky. Výhony sú tenké, pružné, časom drevnatejšie a obtáčajú sa okolo pergol, drôtov alebo konárov stromov. Listy sú trojpočetné, jednotlivé lístky vajcovité až široko eliptické, 3–8 cm dlhé, tmavo zelené, na rube svetlejšie. Mladé pučiace listy mávajú ľahký bronzový nádych a počas leta prechádzajú do sýto zelenej farby. Olistenie počas sezóny vytvára súvislú plochu zelene, ktorá dobre kryje konštrukcie a poskytuje polotieň. V apríli a máji sa objavujú kvety usporiadané v kratšom hrozne, samčie aj samičie na tej istej rastline. Sfarbenie je purpurové až čokoládovo hnedé, vôňa jemne sladkastá a nápadná v teplejších dňoch, takže kvety priťahujú včely a ďalšie opeľovače. Plody dozrievajú väčšinou v septembri a októbri. Sú podlhovasté, 7-15 cm dlhé, na povrchu svetlo purpurovej až fialovej, v zrelosti sa pozdĺžne otvárajú a vo vnútri odhaľujú bielu až krémovú, mäkkú a sladkú dužinu s drobnými tmavými semenami. Dužina sa konzumuje čerstvá ako drobná pochúťka, hodí sa do ovocných šalátov a dezertov. V krajinách pôvodu sa využíva aj šupka a mladé výhony, u nás sa však akébia pestuje hlavne ako zaujímavá ovocná a okrasná liana, ktorá prepája úžitkovú a okrasnú časť záhrady. Dobre sa kombinuje s plamienkami, popínavými ružami alebo s vyššími trvalkami pri päte pergoly, kde ocenia ľahký tieň.

Pestovanie: Vhodné je slnečné až polotienisté stanovište, chránené pred extrémne studeným vetrom. V polotieni akébie bez problémov rastie, na teplejšom a svetlejšom mieste však máva bohatšie kvitnutie a lepšie vyzrievanie plodov. Najlepšie prospieva v hlbšej, humóznej, stredne živnej pôde, ktorá je dobre priepustná a nepodmáčaná. Vhodné je mierne kyslé až neutrálne pH okolo 6,0-7,5. Trvalé premokrenie vedie k poškodeniu koreňov, krátkodobé sucho znáša lepšie, najmä ak je pôda zamulčovaná organickým materiálom. Rastliny sa vysádzajú od marca do mája alebo od septembra do októbra, u kontajnerovaných rastlín podľa priebehu počasia v celej bezmrazovej dobe. Už pri výsadbe sa odporúča pevná opora - pergola, treláž alebo drôtený systém - ku ktorej sa výhony postupne privádzajú a pripevňujú. V prvých rokoch po výsadbe je dôležitá rovnomerná zálievka, najmä v suchých obdobiach, aby rastlina dobre zakorenila a vytvorila silný základ výhonov. Neskôr, po prekorenení do hlbších vrstiev, sa prejavuje dobrá tolerancia k prechodnému suchu, predovšetkým pokiaľ je pôda pokrytá mulčom, ktorý obmedzuje výpar. Na jar je vhodné pridať kompost alebo hnojivo pre okrasné či ovocné dreviny, ktoré podporia rast a tvorbu kvetných púčikov. Rez sa vykonáva podľa potreby - spravidla po odkvitnutí alebo v predjarí a spočíva v presvetlení kríka, odstránení starších, slabo kvitnúcich výhonov a skrátení prerastených častí, aby sa udržala prehľadná kostra liány a podporilo vetvenie. Mrazuvzdornosť sa udáva približne do -25 °C, čo je pre väčšinu oblastí dostatočné, v chladnejších lokalitách prospieva zimné mulčovanie koreňového priestoru. Mladé rastliny môžu v tuhých zimách čiastočne namŕzať, ale z bázy spravidla dobre obrastajú. Z chorôb a škodcov sa v záhradnej praxi objavujú skôr výnimočne vošky, všeobecne sa jedná o odolnú, dlhovekú popínavú drevinu. Pre istú úrodu plodov je vhodné vysádzať aspoň dvoch geneticky odlišných jedincov, ktoré sa navzájom opeľujú.