Akácia sivozelená 'Gaulois Astier'

Podrobný popis

Akácia sivozelená 'Gaulois Astier' - vždyzelený kultivar takzvanej mimózy, druhu pôvodom z juhovýchodnej Austrálie a Tasmánie. V Európe sa pestuje hlavne v prímorských a stredomorských oblastiach a vybrané klony sa uplatňujú aj vo floristike, pretože kvitnú v čase, keď je záhrada inak ešte tichá. 'Gaulois Astier' vytvára v priaznivých podmienkach ker až menší viackmenný strom, v záhradách najčastejšie okolo 4 – 6 m na výšku a 3 – 5 m do šírky, s rýchlejším prírastkom. Listy sú 2× perovito zložené, jemné ako krajka, sivozelené až striebristé a na slnku pôsobia ľahko dymovým dojmom. Od februára do marca, v chladnejšom priebehu jari často až do apríla, sa na koncoch výhonkov objavujú strapce drobných guľovitých kvetov sýtožltej farby. Kvety bývajú výrazne voňavé a lákajú opeľovače, preto sa kultivar hodí aj k zimným kompozíciám pri vstupoch a terasách. Vo výsadbe dobre ladí s levanduľou, rozmarínom, cistami, stredomorskými trávami aj so vždyzelenými kermi, kde žlté kvety rozsvietia tmavé pozadie. V mraze môže časť listov zhnednúť alebo opadať, na jar však pri dobrom zakorenení zvyčajne znovu obraší.

Pestovanie: Vysádzame na slnečné a chránené stanovištia, ideálne pri južnej stene alebo v átriu, kde sa znižuje riziko namrznutia. Pôda má byť ľahšia, priepustná a dobre odvodnená, s odporúčaným pH približne 5,5 – 7,0. Pri niektorých štepených rastlinách sa uvádza lepšia tolerancia vápenatejších pôd, pri rastlinách množených odrezkami býva bezpečnejšia pôda bez aktívneho vápna. Zálievka je dôležitá hlavne po výsadbe a v prvých dvoch sezónach, po zakorenení znáša krátkodobé sucho, dlhé premokrenie však zvyšuje riziko hniloby koreňov. Prihnojovanie sa zvyčajne vykonáva od apríla do júla hnojivom pre kvitnúce dreviny s nižším obsahom dusíka. Rez sa vykonáva po odkvitnutí, zvyčajne v marci až apríli, a slúži na udržanie kompaktnej koruny a na obnovu kvitnúceho obrastu. Výsadba je možná od apríla do septembra, v teplých oblastiach aj na jeseň, vždy s dôrazom na drenáž. Mrazuvzdornosť sa pri tomto kultivare najčastejšie uvádza približne -5 až -10 °C, pri veľmi dobrom odvodnení a závetrí môže krátkodobo zniesť aj nižšie teploty, mladé rastliny sú citlivejšie. Vo väčšine SR sa preto pestuje v nádobe a na zimu sa prenáša do svetlého priestoru s teplotou 2 – 8 °C. V záhrade sa s ním počíta ako so solitétou s voľným priestorom aspoň 3 – 4 m, pre voľne rastúcu clonu sa vysádza približne 1,2 – 1,5 m od seba.

Autor: Nikol | Revízia: 10. 2. 2026