Marhule rovnako ako broskyne pochádza z Číny. Ide o krátkoveké stromy (okolo 20-25 rokov), o ktorých úspešnom pestovaní rozhoduje niekoľko faktorov.
Výsadba a substrát:
Marhule preferujú skôr suchšiu pôdu, s neutrálnou reakciou okolo pH 7, ľahšieho typu. Ťažká pôda príliš zaťažuje korene marhúľ. Stanovište vyberieme dostatočne teplé, svetlé a slnečné. Pre tento ovocný druh je najvhodnejšie pestovanie v nadmorských výškach okolo 350 m.n.m, s priemernou ročnou teplotou okolo 8,5 °C. Možno ho pestovať aj vo vyšších polohách (400-450 m.n.m.) s priemernou ročnou teplotou 7 ° C, ale je nutné zvoliť vhodnú odrodu a podnož a najlepšie juhozápadnú alebo západnú stranu, kde teploty najmenej kolíšu. V každom prípade sa vyhneme veterným stanovištiam a mrazovým kotlinám. Marhule pestujeme najčastejšie v dvoch tvaroch - ako štvrťkmeň s voľne rastúcou korunou a terminálom, tu sa odporúča spôn 6x4-5m, alebo ako voľne rastúce zákrsky s dutou korunou (bez terminálu), tu sa odporúča spôn 5x3-4m.
Pred zasadením stromu je potrebné odstrániť odumreté korene stromčeka a namočíme ho do vody (dve hodiny by mali byť postačujúce, dlhšia doba nevadí). Pri jarnej výsadbe prevedieme základný rez (viď. odsek Rez), pri jesennej výsadbe ponecháme rez až na jar. Väčšina mladých stromčekov potrebuje v prvých rokoch života patričnú oporu (niektoré po celý život). Pripravíme si preto kôl, ktorý zatlčieme do už vyhĺbenej jamy. Potom zvisle vložíme drevinu a prihadzujeme zeminu. Aby sa pôda dobre dostala aj pod korene, stromček nadvihneme a ľahko s ním zatrasieme. Potom doháňame, ušľapeme a nakoniec pripevníme strom ku kolu. Nezabudneme dôkladne preliať zrhuba 15 litrami vody. Po vsiaknutí môžeme ešte miesto výsadby zamulčovať kôrou či lístím.
Hnojenie:
Tak ako u iných ovocných druhov aj u marhúľ sa snažíme doplniť základné látky ako dusík, fosfor a draslík (Cererit, NPK) a to v predjarí a na jeseň. Dusík dopĺňame vo väčšej miere až na jar (cez zimu sa ľahko vyplavil z pôdy), po odkvitnutí a po opadaní plodov - prispejeme tak k lepšiemu rastu a zdravotnému stavu stromu. Najkvalitnejšie hnojenie však opäť zaistí dobre odležaný kompost či maštaľný hnoj.
Zálievka:
Dbáme na to, aby strom nebol premokrený. Výraznejšiu pozornosť zálievke venujeme v období jarnej výsadby a pri veľmi suchých rokoch.
Rez:
Ako sme už uviedli, marhule sa u nás pestujú najčastejšie v dvoch základných tvaroch. A to ako štvrťkmeň s voľne rastúcou korunou a terminálom alebo jakjo voľne rastúci zákrsok bez terminálu s tzv. dutou korunou.
Voľne rastúca koruna: koruna je založená vo výške 0,9-1,1m (v prípade štvrťkmeňa), alebo vo výške 0,4-0,6m v prípade zákrsku. Pri polokmeni zakladáme výšku v 1,3-1,5m. Cieľom je založiť korunu s hlavnými vetvami v optimálnej vzdialenosti 0,2-0,3m nepravidelne nad sebou, tak aby hlavné a polokostrové vetvy nevyrastali na rovnakom poschodí.
Rez pred/po výsadbe: Vyberieme 3-5 hlavných vetiev a terminál. Ak bol stromček vysadený na jar sa postranné výhony zakrátia veľmi hlboko, približne až 3/4 (na 3, max. 5 púčikov). Pri stromčekoch zasadených na jeseň sa na jar zakrátia postranné výhony cca o 2/3 a terminál o 1/2 tak, aby postranný výhon vždy prevyšoval o 0,25 cm.
Rez v druhom roku: na jar odstraňujeme predovšetkým výhony konkurujúce terminálu a výhony rastúce smerom dovnútra zakladanej koruny a výhony s veľmi ostrým uhlom odklonu. Hlavné vetvy skrátime o 1/2-2/3 podľa rovnakého princípu ako pri reze po výsadbe. Výhony kratšie ako 0,25 cm nie je nutné zakracovať vôbec.
Rez v treťom a štvrtom roku: Ak je to možné, vykoná sa zosadenie hlavných vetiev na výhon otvárajúci viac korunu. Z vnútorných vetiev odstránime zahusťujúce výhony. Vo štvrtom roku pokračujeme rovnakým spôsobom.
Rez v ďalších rokoch: cieľom je dostatočne presvetľovať korunu a regulovať prírastky. Akonáhle dôjde k poklesu intenzity rastu na 0,2-0,3 m na obvodových prírastkoch, je nutné vykonať omladzovací rez do dvoch až trojročného dreva.
Dutá koruna: tzn. koruna bez terminálneho výhonu, so 4-5 hlavnými vetvami. Cieľom je zapestovať dostatočne otvorenú korunu tak, aby jednotlivé kostrové vetvy mali dostatok svetla.
Rez pred/po výsadbe: Ihneď po výsadbe (na jar, aj napriek tomu, že výsadba prebehla už na jeseň) odstránime terminál a to najlepšie zosadením na najvyšší výhon s dostatočným uhlom odklonu. Ponechávame 4-5 hlavných výhonov, ktoré by nemali vyrastať z jedno miesta kmeňa, oproti sebe, vo dvojiciach atď. Tieto výhony skrátime o 2/3 na vonkajší púčik (na 3-4 púčiky).
Rez v druhom až štvrtom roku: skrátime predlžujúce sa výhony hlavných vetiev o 1/3-2/3. Dĺžka jednotlivých vetiev vyrastajúcich v špirále od najvyššej po najnižšiu by mala byť vzostupná. Odstránime tiež výhony rastúce smerom dovnútra a krížiace hlavné vetvy.
Rez v ďalších rokoch: zameriavame sa predovšetkým na presvetľovanie vnútorných partií koruny, odstraňovanie zahusťujúcich vetiev a pod.
Podnože:
St. Julien A - slabo rastúci podnož, korenie plytko, vhodná do teplejších oblastí s dostatkom vlahy, používa sa pre ťažšie vlhšie pôdy, sucho neznáša.
myrobalán - vhodná do ťažších a suchších pôd. Bujný vzrast.
marhuľový semenáč - základné podnož. Silný vzrast. Vhodná do kvalitných pôd, aj do piesčitých pôd. Silný vzrast.
ryngle zelená - vhodná do stredne ťažkých a ťažkých pôd, vhodná pre štvrťkmene a zákrsky.
myro 29C - vegetatívne množená podnož, stredne vzrastná (cca o 25% nižšia ako myrobalán), vhodná aj do ťažších pôd. Vhodná na pestovanie nižších tvarov.
Ochrana rastlín na zimu:
Marhule začínajú pučať veľmi skoro, už vo februári, a tak majú tendencie vymŕzať. Najlepším spôsobom ako tomu čiastočne zabrániť, je izolovať kmeň a pôdu v okolí od zimných slnečných lúčov tým, že izolujeme spodnú časť kmeňa obalenú v bielej netkanej textílii (zhruba do výšky 1m) oprenou doskou, kartónovou krabicou a pod.
Choroby a škodcovia:
Pomerne nebezpečnou vírusovou chorobou je šarka. Na listoch marhúľ sa prejavuje hnednutím, žlto-zelenými škvrnami. Na plodoch vytvára belavé kresby a krúžky, to isté aj na kôstkach. Hlavnými prenášačmi sú vošky, a tak účinnou ochranou proti šarke je práve likvidácia vošiek, či preventívna obrana proti nim už v predjarí. V priebehu júna môžu listy stromu začať hnednúť, alebo byť pokryté žltozelenými škvrnami, zvinovať sa a postupne opadávať. Jedná sa o tzv. hnednutie listov. Najvhodnejšou ochranou je postrek po odkvitnutí a jeho následné opakovanie. Možno použiť napr. Horizon, Syllit a pod. Jemné pavučinky na na spodných stranách listov a vrcholkoch letorastov spôsobujú roztočce. Na ich likvidáciu použijeme napr. Nissorun alebo Vertimec. Jednou z najčastejších príčin úhynu marhúľ v SR je nákaza monoliózou, hubovou chorobou, ktorá spôsobuje hnitie plodov pri ich zrení, vädnutie listov na napadnutých vetvičkách, a poškodenie kvetov, ktoré vyzerá ako po spálení mrazom. Je nutné odstrániť napadnuté výhony a plody, a použiť chemickú ochranu po opadaní lístia.
Autor: kolektiv ZáhradnictvoSpomyšl, časť použitých obrázkov: Rez ovocných drevín, Grada 2011