Pestovanie hrušiek znova získava na obľube, a znova sa tak tieto ovocné stromy zaraďujú medzi klasiku našich záhrad. Dúfame, že ste si vybrali tú správnu odrodu, ktorej plody potom využijete nielen na priamy konzum, ale aj na ďalšie spracovanie ako v kuchyni, alebo napríklad v domácej pálenici. Najvhodnejšie podmienky na pestovanie hrušiek sú teplejšie lokality s nadmorskou výškou 200-350 m.n.m. as priemernou ročnou teplotou na 7,5 °C. Na pestovanie vo vyšších polohách volíme len vybrané letné či jesenné odrody.
Výsadba a substrát:
Vyberáme slnečné a teplé stanovištia, chránené pred vetrom (obzvlášť veľkoplodým odrodám by ľahko mohli opadať plody), a najlepšie orientované na južnú či juhozápadnú stranu. Pôda by mala byť stredne ťažká, dobre priepustná – hrušky neznáša vysoké hladiny podzemných vôd. Tá by nemala dosahovať výšku cca 1,8 m na pestovanie na semenáčoch a 1,2 m na pestovanie na kdulónových podnožiach. Pri výsadbe väčšieho množstva hrušiek dodržujeme spôn 3,5x3,5m - 8x8m (podľa vybranej podnože a teda budúcej výšky stromu). Pre samotnú výsadbu vyhĺbime jamu cca 1m x60cm, v prípade ťažkých ílovitých pôd 80x80x100cm, a upravíme zeminu podľa potreby (viď. obrázok). Pred zasadením stromu je potrebné odstrániť odumreté korene stromčeka a namočíme ho do vody (dve hodiny by mali byť postačujúce, dlhšia doba nevadí). Pri jarnej výsadbe prevedieme základný rez (viď. odsek Rez), pri jesennej výsadbe ponecháme rez až na jar. Väčšina mladých stromčekov potrebuje v prvých rokoch života patričnú oporu (niektoré po celý život). Pripravíme si preto kôl, ktorý zatlčieme do už vyhĺbenej jamy. Potom zvisle vložíme drevinu a prihadzujeme zeminu. Aby sa pôda dobre dostala aj pod korene, stromček nadvihneme a ľahko s ním zatrasieme. Potom doháňame, ušľapeme, a nakoniec pripevníme strom ku kolu. Nezabudneme dôkladne preliať zhruba 15 litrami vody. Po vsiaknutí môžeme ešte miesto výsadby zamulčovať kôrou či lístím.
Hnojenie:
Hrušeň patrí spoločne s jabloňami medzi ovocné stromy náročnejšie na výskyt dusíka. Medzi ďalšie živiny potrebné pre správny rast stromu a ktoré sú potrebné dopĺňať patrí fosfor a draslík. Medzi tradičné, bežne dostupné hnojivá, ktoré nám zaistia dostatok živín, patrí NPK, či Cererit (na jar, av prvej polovici leta). Najkvalitnejšie hnojenie však zaistíme pridaním maštaľného hnoja, či kompostu (na jeseň).
Zálievka:
V čase prekoreňovania zálievke venujeme zvýšenú pozornosť. Avšak hrušky korenia pomerne plytko a tak musíme dať pozor, aby pôda nebola premokrená a "nestáli" vo vode.
Rez:
Rez po/pred výsadbou: koruny hrušiek je najvhodnejšie tvarovať do pyramidálneho tvaru a tak je nutné ako prvý zvoliť hlavný terminál a potom základné 4 bočné výhony (na každej strane 2) ty skrátime na 4-6 ôk, tak aby posledné očko vždy smerovalo von z koruny (vnútorné vetvy, bližšie ku kmienku, skracujeme vždy najviac, kmienok tak zosilnejú). Terminál potom prispôsobíme bočným výhonom tak, aby ich presahoval cca o 10cm. Stĺpovité hrušky nevyžadujú žiadny rez (prípadne len zakrátime nadbytočné vetvičky.
Hnojenie:
Hrušeň patrí spoločne s jabloňami medzi ovocné stromy náročnejšie na výskyt dusíka. Medzi ďalšie živiny potrebné pre správny rast stromu a ktoré sú potrebné dopĺňať patrí fosfor a draslík. Medzi tradičné, bežne dostupné hnojivá, ktoré nám zaistia dostatok živín, patrí NPK, či Cererit (na jar, av prvej polovici leta). Najkvalitnejšie hnojenie však zaistíme pridaním maštaľného hnoja, či kompostu (na jeseň).
Zálievka:
V čase prekoreňovania zálievke venujeme zvýšenú pozornosť. Avšak hrušky korenia pomerne plytko a tak musíme dať pozor, aby pôda nebola premokrená a "nestáli" vo vode.
Rez:
Rez po/pred výsadbou: koruny hrušiek je najvhodnejšie tvarovať do pyramidálneho tvaru a tak je nutné ako prvý zvoliť hlavný terminál a potom základné 4 bočné výhony (na každej strane 2) ty skrátime na 4-6 ôk, tak aby posledné očko vždy smerovalo von z koruny (vnútorné vetvy, bližšie ku kmienku, skracujeme vždy najviac, kmienok tak zosilnejú). Terminál potom prispôsobíme bočným výhonom tak, aby ich presahoval cca o 10cm. Stĺpovité hrušky nevyžadujú žiadny rez (prípadne len zakrátime nadbytočné vetvičky
Letný rez: Vykonáva sa zakracovanie alebo zaštipovanie letorastov, ktoré majú podporiť lepšiu tvorbu púčikov. Možno tiež odstrániť nadbytočné letorasty, avšak tento rez sa vykonáva najčastejšie až v zime.
Zimný rez: Vykonáva sa v januári až v apríli.
výchovný rez: tento rez má za cieľ predovšetkým založiť a tvarovať novo vznikajúcu korunku. Hrušne nerastú príliš husto, a tak rez v priebehu rokov bude ľahší ako pri jabloniach. U hrušiek je vhodné udržovať hlavné vetvy v uhle 70-80 ° od kmienka.
V 1. roku od výsadby ponechávame hlavný terminál a tri až štyri rovnomerne rozložené bočné vetvy (viď. rez po/pred výsadbou).
V 2. roku odstraňujeme prebytočné konkurenčné vetvy. Zároveň vyberieme najslabšiu vetvu a skrátime ju zhruba o polovicu. Čím je rast slabší, tým hlbšie režeme. Potom v rovnakej úrovni zakrátenej vetvy upravíme aj ostatné základné výhony, vždy na púčik smerujúci von z korunky. Terminál opäť zakrátime tak, aby prevyšoval základné vetvy o 1/4 až 1/3 dĺžky. Dodržujeme uhol vetiev.
V 3. roku postupujeme rovnako ako v roku druhom, ale nerežeme tak hlboko a ponechávame aj slabšie obrostové vetvy (tie však musia byť kratšie ako základné vetvy).
V 4. roku je postup opäť rovnaký, len u tých konárov, kde sa už objavujú prvé kvety, rez ešte viac obmedzíme. Iba pri bujnejšie rastúcich stromčekoch odstránime prebytočné slabé vetvy.
V 5. roku by už väčšina stromov mala plodiť. Pokiaľ tomu tak nie je, rez nevykonávame a iba prevedieme najnutnejší prieklesť.
udržiavací rez: týmto rezom udržujeme strom v patričnej kondícii, kedy vykonávame omladzovanie základných vetiev. Pri jemnom omladzovacom reze skracujeme vetvy do dvojročného dreva, zhruba o 1/4 dĺžky. Pri stredne hlbokom reze redukujeme do 3-4-ročného dreva zhruba na 1/2 dĺžky. Hlboký zamladzovací rez sa robí len výnimočne u veľmi slabo rastúcich odrôd až na 1/3 dĺžky. Ako sme už písali, hrušky pestujeme v pyramidálnom tvare stromu, ale pri zákrskoch platí, že koruna by mala byť oválna, preto sa tvaruje najviac spodné poschodie.
zmladzovací rez: tento rez vykonávame predovšetkým pri polokmeňoch či vysokokmeňoch, kedy skracujeme základné vetvy podľa celkovej životnosti stromu. Najprv prevedieme dôkladný prekliesť, po ktorom zakrátime základné vetvy na 1-2m dĺžky. Pri zákrskoch sa tento rez spravidla nepoužíva, bohato postačí rez udržiavací.
Všetky rezné rany vždy ošetríme štepárskym voskom.
NEZABUDÍME na pravidelnú prebierku plodov, kedy odstraňujeme už malé plôdiky na vzdialenosť 10cm (u menších plodov), alebo 20cm (u veľkoplodých). Plody letných odrôd sú určené na priamu konzumáciu, a vydržia tak maximálne 2 týždne. Neskoré hrušky zberáme zavčasu, než sa stanú lákadlom pre vtáctvo. Najskoršie odrody zberáme čo najskôr, ešte pred dozretím.
Podnože hrušiek:
pláne/semenáč hrušky: dožíva sa až 100 rokov, ale plodiť začína neskôr, cca v 10. roku od výsadby. Plnú plodnosť dosahuje až okolo 20. roku. Dosahuje vysoké úrody po celú dobu rastu a dobre odoláva mrazu. Pri výsadbe dodržujeme spôn 4x5m. Znáša aj horšie pôdne podmienky.
kdoloň: vhodná podnož pre zákrsky (kdúloň MA pre štíhle vretená), rastie slabšie. Pri výsadbe dodržujeme spôn 4,5x2,5m. Rodí čoskoro, cca už v 4. roku od výsadby, niektoré typy dúloní majú tendenciu k vymŕzaniu. Životnosť tejto podnože je cca 35 rokov.
kdoloň MA: slabo rastúce podnož, dosť odolná voči chorobám. Vyžaduje stredne kvalitné až kvalitnejšie pôdy. Odrody na nej čoskoro vstupujú do plodnosti, dobre a bohato plodia. Neznesie vyšší obsah vápnikov v pôde.
kdoloň S1: slabo rastúce podnož, nie je náchylná na nádorovitosť koreňov, stredne náchylná na škvrnitosť listov. Je najviac odolná voči mrazu zo všetkých typov dúloní. Tvorí silnejší koreňový systém, a znesie krátkodobé prísušky. Čoskoro vstupuje do plodnosti, dobre a bohato rodí.
hruška kaukazská: rodí neskôr ako stromčeky na podnoži kdoloň (nástup plodnosti okolo 6. roku), obmedzenie rastu je menšie. Veľmi dobre mrazuvzdorná a odolná proti chorobám.
Výška kmeňa (vzdialenosť korunky od zeme):
zákrsok: 40-60cm
štvrťkmeň: 70-120cm
polokmeň: 130-160cm
vysokokmeň: nad 180cm
Ochrana rastlín na zimu:
Záleží na vybranej podnoži hrušky, niektoré sú dobre mrazuvzdorné a tak nie je potrebné sa toľko venovať zimnej ochrane. Možno však strom a najsilnejšie vetvy natrieť vápenným mliekom (jedná sa o 20% zmes haseného vápna s vodou). Pred samotným náterom je vhodné odstrániť starú a odumretú kôru kmeňa a až potom aplikovať. Takto ošetrený strom je chránený nielen pred mrazíkmi, ale aj pred zimným slnkom. Ďalšou z možností je oprieť väčšiu drevenú dosku z južnej strany stromu; mladšie stromu možno obaliť jutovinou, rákosovou rohožou apo
Choroby a škodcovia:
Medzi najznámejšie chorobu hrušiek patrí hrdza hrušková. Jedná sa o hubovú chorobu, ktorej hlavným nositeľom je borievka čínska a borievka chvojka (nie thuje, ako sa traduje). Hrdza prezimuje vo vetvách borievky av priebehu apríla či mája sa rozširuje na hrušky, na ktorých napáda listy (tvoria sa oranžové fľaky). Na konci leta sa hrdza sťahuje zase späť na borievky (na hruškách neprezimuje). K infikovaniu môže dôjsť až na vzdialenosť niekoľko sto metrov. Preventívny postrek je možné urobiť tesne pred kvetom alebo po odkvitnutí (použijeme Baycor 25 WP, Topaz, Dithane DG alebo ďalšie bežné dostupné prostriedky).
Ak Vaša hruška má pokrútené listy s hrbolčekmi rôznych farieb (od zelenej po hnedú), pravdepodobne je napadnutá vlnovníkom hruškovým, ktorý obvykle prezimuje v kôre, či v šupinách púčikov. Preventívne sa dá brániť niekoľkými spôsobmi - v predjarí prevedieme postrek sulkou, či iným siričitým prípravkom, skoro na jar (pri teplote okolo 5 ° C) ošetríme strom prípravkom proti prezimujúcim škodcom a následne pred kvetom (alebo po napadnutí) použijeme prípravok na savých škodcov, ako je napr. Nissorun.
Ďalším, častým ochorením, je monoliová choroba plodov, ktorá sa prejavuje vytváraním žlto sfarbených, prepadnutých miest na plodoch. Choroba sa veľmi rýchlo šíri (záleží na teplote a vlhkosti vzduchu), výskyt sa snažíme obmedziť prebierkou plodov alebo postrekom fungicídnym prípravkom Rovral.
Opadávanie listov alebo plodov, tmavosivé až čierne škvny na letorostiach, či plodoch značí napadnutie chrastavitosťou hrušky. Je možné sa preventívne brániť použitím prípravkov Polyram WG, Mythos 30 SC, Baycor 25 WP a ďalších, už v čase prvého pučenia.
Autor: kolektiv Záhradnictvo Spomyšl